Neudržateľné zákulisné hry: Spaľovne odpadu na Slovensku
Téma výstavby nových spaľovní odpadu sa opäť dostáva do centra pozornosti a s ňou aj otázka, kto skutočne ťaží z tejto masívnej investície. Pod výhľadom vyžadovaných riešení v boji proti skládkovaniu sa skrýva hrubý obchodný záujem. Keďže mnohí pokladajú spaľovanie za jediný spôsob, ako sa zbaviť problémov s odpadmi, je jasné, že to nie je pokrok, ale len presun ťažkostí zo skládok do atmosféry.
Záujmy nad ekologickými riešeniami
Umiestnenie spaľovní blízko už existujúcich zariadení, ako je plánovaná spaľovňa v areáli Slovnaftu alebo projekt KOSIT v Košiciach, sa zdá byť viac o biznise než o environmentálnych prínosoch. Takto naliehavo presadzované projekty v okolí minerálnych vôd pri kúpeľnom meste Dudince sú priamym ohrozením ekologických hodnôt, ktoré mala Slovenská príroda na dosah.
Popieranie hierarchie odpadového hospodárstva
Argumenty investorov sú skreslené – spaľovanie ako druhé najhoršie riešenie tohto reťazca je naivné a neudržateľné. Záväzok Slovenska dosiahnuť zníženie skládkovania z 39 percent na 10 percent do roku 2035 nemôže spočívať v obnovení závislosti na ďalších spaľovniach, ktoré si vyžadujú neustály prílev odpadu. Tento postup len zastiera pravdu a otvára dvere pre zahraničný odpad.
Alternatívy k spaľovaniu
Miesto toho, aby sme si pred obyvateľmi zakrývali oči, mali by sme žiadať skutočné úsilie o zvyšovanie miery recyklácie, rozvoj ekomodulácie a znižovanie produkcie odpadu. Musíme presunúť naše priority od spaľovania a skládkovania smerom k obehovému hospodárstvu, ktoré kladie dôraz na opätovné používanie a ekodizajn. Ak sa však naďalej budeme spoliehať na zneškodňovanie odpadu, zaistíme si opakované ekologické krízy.
