Skryté skandály na pozadí úspešných programov
Na Slovensku sa ukazuje, že zlikvidovať úspešný projekt vie len štátna mašinéria, ktorá sa hrdo tvári, že pracuje pre dobro občanov. Ministerka Šimkovičová, v očiach kritikov, zatĺkla povestný klinec do rakvy iniciatívy, ktorá pomohla zachrániť historické pamiatky, zatiaľ čo sa chvastá, ako šikovne spravuje verejné fondy.
Kde sú sľúbené reformy?
V roku 2011 prišla štátna podpora k záchrane hradov, ale od roku 2021 sa všetko zastavilo. Nezamestnaní, ktorí sa podieľali na obnovovacích prácach, sú teraz ponechaní na pospas politike, ktorá sa cíti neohrozene. Štátne orgány, stovky rokov nevyužívané, sa teraz rozhodli, že na tieto projekty môžu zabudnúť.
Na čo čakáte, občania?
Občania by si mali byť vedomí toho, že ticho a ignorancia voči politikom len povzbudzuje ich aroganciu. Už nestačí len pozerať sa na to, akí sú bezradní voči vlastným chybám – je potrebné reagovať. Čo sa stalo s zodpovednosťou a zodpovedným riadením verejných zdrojov? Ako môže byť zastavenie takého dôležitého programu akceptovateľné?
Prečo sa o to nezaujíma nikto?
Bezaktívnosť aj naďalej pokračuje. Všetky zúfalé hlasy zanikajú v hluku neriešených problémov, a to sa deje bez náznaku vôle zo strany tých, ktorí by mali prevziať zodpovednosť za neúspechy. Co vláde na tom najviac záleží, ak nie na zlepšovaní kvality života občanov, ktorých chcú obhajovať? Je na čase, aby občania prestali byť pasívnymi pozorovateľmi večných hier.
Realita zastavených projektov
Zatiaľ čo ministerka žiadne tvrdé otázky nedostáva a úradníci sa radšej vyhýbajú konfrontácii, realita je jasná: projekty, ktoré mali mnohým pomôcť, skončili v zabudnutí. Obnova ruín a pamiatok sa tak stáva len prázdnou frázou. Na Slovensku len ťažko prekvapiť politickými nekompetentnosťami, ale skutočne je to, čo potrebujeme, hlasná a sústredená požiadavka na zmenu.
