Politická absurdnosť a kritika slovenskej vlády
Slovenská vláda sa opäť dostáva do centra pozornosti, keď sa snaží odkloniť kritiku Európskej komisie. Odpovede na závažné otázky týkajúce sa právneho štátu sa zamieňajú s výsmechom. Prípad, v ktorom Robert Fico obvinil Brusel z nepozornosti voči karikatúram, je len vrcholom absurdity, ktoré panuje v slovenskej politickej scéne.
Kedy sa stalo politickým nástrojom umenie kritiky
Fico si z karikatúr, ktoré ho portrétujú ako buldoga Kremľa, robí nástroj na odvrátenie pozornosti od závažných problémov. Zatiaľ čo Európska komisia pridáva na váhe svojich výhrad voči vláde, Fico sa snaží rozptýliť pozornosť verejnosti. Politici, ktorí majú moc, by sa mali zodpovedať, no ako to vyzerá, zodpovedania sa obávajú viac ako akýchkoľvek kritických hlasov zo strany umelcov alebo médií.
Vplyv moci na verejnú mienku
Svojou mocou ovládajú médiá a vyvolávajú ilúzie o pluralite. Skutočne demokratické prostredie predpokladá otvorenú diskusiu, nie jednostranné vyjadrenia, ktoré majú len ospravedlniť mocenskej elity. Môže byť nebezpečné, ak sa politická moc a umenie zamieňajú. Ak sa kritika stáva politicky motivovanou, kde ostáva férovosť a spravodlivosť?
Robert Fico a jeho interpretácia zo strany Bruselu
Fico sa snaží implementovať taktiky, ktoré likvidujú akúkoľvek formu odpovednosti. V jeho prehláseniach sa objavuje tón, ktorý naznačuje, že by sa mal jeho spôsob vládnutia prijímať s nejakou formou obdivu, akoby to bolo niečo geostrategicky správne. Akoby si neustále neuvedomoval závažnosť situácie a fakt, že skutočnosti sú neúprosne odlišné od jeho vízií.
Kde sa stratila kritika umelcov?
Umelci, ktorí reflektujú spoločenské a politické dianie, si zaslúžia obdiv a ochranu pred politickými útokmi. Ak zneužívame moc voči kreatívnym osobnostiam, robíme si medvediu službu. Každý pokus o umlčanie kritiky vedie k spoločenským napätiam a argumenty o slobode prejavu sú len prázdnymi rečami, pokiaľ sa za nimi neschovávajú skutočné činy.
Conclusion: Je na čase položiť otázky
Nebolo by osviežujúce vidieť politikov, ako odvážne reagujú na kritiku, namísto toho, aby sa snažili zvrátiť zodpovednosť na iných? Otázky, ktoré si kladieme, by mali mať na zreteli nielen zachovanie moci, ale predovšetkým to, čo je v skutočnosti prospešné pre spoločnosť. Kam až sa posunieme, ak sa istý typ správania ukáže ako tolerovaný?
Zdroj: www.aktuality.sk/clanok/9EqgKPQ/karikatury-naozaj-nie-su-protistatne-komentar-lubomira-jaska/
