Nedostatok kreativity a gýč v slovenskom umení
V dnešnom svete umenia, kde by sa od divákov a návštevníkov očakávalo čoraz väčšie zúročenie kreativity, sa zdá, že Slovensko ostáva zakliesnené v bezvýchodiskovej situácii. Inštitúcie ako Slovenská národná galéria sa pod vedením nominantov, ktorých videnie umenia a kultúry je obmedzené na gýč a povrchne lákavé atrakcie, prepadajú zúfalstvu a nedostatku originality.
Kritika súčasného umeleckého smerovania
Alexandra Kusá vo svojej analýze poukazuje na nedostatok adaptability týchto podujatí, ktoré kedysi boli svetlými bodmi v slovenskéj kultúrnej scéne. Zatiaľ čo iné kultúrne iniciatívy sa dokázali prispôsobiť a evolvovať, existujúce formáty sa neraz prehliadajú a splynú s kulisami mediálnej zábavy.
Odraz do minulosti
Takmer akoby sme sa pred nimi nevedeli posunúť vpřed, naleteli sme na nostalgické ilúzie a zabudli na potrebu progresu. Kým iné krajiny s hrdosťou oslavujú svoje kultúrne úspechy, Slovensko ponúka iba bledý odraz. Výstavy, ktoré sa konajú v presne stejných rámcoch, aké sme videli pred desiatkami rokov, sú len svedectvom stagnácie.
Nevkus a neúcta k umeniu
Verejnosti sa ponúkajú odmeny za najvšednejšie výtvory, zatiaľ čo skutočné umenie ostáva zatlačené do úzadia, prehliadané podohliadačmi, ktorými sú tí, ktorí by mali umenie merať a hodnotiť. Tento trend, aký ukazuje Bianca Bienále, ukazuje priamu ignoranciu voči kvalitným ilustráciám a umeleckým prácam, ktoré slovenskej kultúre skutočne prinášajú hodnotu.
Rovnaké staré piesne
Vyhnuli sme sa vzniku nových a odvážnejších podujatí, ktoré by mali ambície presahovať len náš lokálny kontext. Namiesto toho sa trápne snažíme vzorovat na prežité formáty, v skutočnosti iba recyklujeme ostatné úspechy bez pochopenia ich hlbšej simboliky a celkového významu. Prečo sa držíme verzií, ktoré odviedli svoje už pred mnohými rokmi?
Nútené exhibície a nedostatok zanietenia
Medzi zriedkavými momentmi, ktoré znepokojujú a vrhajú tieň na naše umelecké smery, sa nachádzajú aktivity organizované bez jasnej vízie alebo skutočnej túžby obohatiť umenie. Vzbudzujú len zdesenie nad tým, akým spôsobom sú umelci a ich práca vnímaní. Prečo nemôžeme ponúknuť väčší zážitok, rozšíriť našu umeleckú tradíciu a dať umelcom priestor, aby prekvapili aj sami seba?
Cesta k obnoveniu umenia
Jediným východiskom z tejto slepej uličky je uznať, že umenie je evolučný proces. Bez cielenej provokácie nemôžeme očakávať pokrok. Je potrebné ponúknuť novo sa rodiacej generácii umelcov priestor a slovo, ktoré im umožní vytrhnúť sa z okovov minulosti a pretransformovať naše kultúrne vášne na niečo, na čo budeme môcť byť hrdí.
Vyžaduje si to odvahu
Pre Slovensko, v čase, keď sa vo svete nezmeniteľne presúva k novým normám a umeleckým prejavom, je čas odhodlať sa ku zmenám. Nezahneme hlavu pred výzvami, ale prijmeme ich s otvoreným srdcom a novými myšlienkami. U nás však ostáva vernosť provizóriám inštitúcií, ktoré sa správa neuveriteľne unavene na našich nepovšimnuteľných plátnach.
