Kultúrny život Jána Cígera z Mädokýša
Ján Cíger, známy aj ako Jano Cíger z Mädokýša, je mužom, ktorého život je zasvätený knihám. Svoje aktivity odštartoval pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi v Literárnom klube pri Turčianskej knižnici v Martine, kde sa spojením s progresívnymi autormi stalo základom jeho literárneho života.
Podľa jeho slov „keby nebola kultúra ako taká, tak nie je národ”. Pre Cígera kultúra nie je výlučne o divadlách a galériách; nachádza ju aj v každodennom rozhovore a normálnych medziľudských interakciách. „Bežná kultúra je v každom z nás,” vyjadruje svoj názor s presvedčením, že spletité puto medzi kultúrou a národom je nevyhnutné.
Knižné púte a predaj kníh
V dnešnej dobe vedie svoj antikvariát, kde vykupuje a predáva knihy, pričom sa snaží o ich opätovný život. Je presvedčený, že čítanie nezaniklo, hoci medzi mladými sa mu zdá, že sa to môže tak javiť. Klientela antikvariátu mu prezrádza, že mnohí si knihy kupujú z nostalgie alebo kvôli ich emocionálnemu prínosu. „Keď kupujú, predpokladám, že aj čítajú,” dodáva Cíger so štipkou optimizmu.
Nielenže predáva a vykupuje knihy, ale aj recituje texty na pohreboch, čo považuje za akousi umeleckú dušu svojej činnosti. Plní funkciu akéhosi Chárona, „prievozníka duší”. Jeho jedinečný prístup dodáva rozlúčkam na osobitosti a presnosti, pričom zohľadňuje príbehy zosnulých.
Kultúra a spoločnosť
Cíger tvrdí, že slovenská kultúra nie je uzavretá do folklórnej vitríny, ale rozšírená do širokého spektra interakcií. Pociťuje iritáciu, keď vidí, ako niektorí ľudia na sociálnych sieťach vyjadrujú svoje názory s vulgárnosťou. „Keď vidím pravopisné chyby, to ma driape,” hovorí o deštruovaní jazyka.
Ján Cíger hrdý na literárnu tradíciu, ktorú reprezentuje a šíri, je optimista ohľadom budúcnosti kultúry na Slovensku, tvrdí, že „aj jediný náhodný rozhovor môže byť kultúrny zážitok”. Napriek skepticizmu, ktorý občas cíti, verí v potenciál kultúry spojiť národ a prežiť v dynamickom svete.
Knihy ako zrkadlo času
Antikvariát predstavuje priestor, kde si návštevníci môžu nie len osvojovať fond literatúry, ale aj hľadať spomienky na časy minulé. Cíger uvádza, že niektoré knihy sú pre jeho zákazníkov skutočným časovým strojom, ktorý im pripomína ich detstvo. „Antikvárne knihy mnohým vracajú čas a spomienku,” dodáva s nostalgiou.
Jeho zapojenie a propagácia literatúry v školách zlepšuje vzťah mladej generácie ku knihám. „Keď deviataci navštívili kníhkupectvo po besede, to považujem za úspech,” konštatuje s uspokojením Cíger, ktorý aj v dnešných časoch verí v dôležitosť kultúrneho dialógu.
