Maroš Žilinka a návrat horalkového paragrafu
Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa opäť ocitol na scéne s návrhmi, ktoré by mohli zmeniť priebeh drobných krádeží na Slovensku. Po rastúcom počte drobných deliktov, ktoré zasahujú do každodenného života obchodníkov a samospráv, sa Žilinka rozhodol oživiť horalkový paragraf, ktorý by mohol zásadne ovplyvniť trestnú politiku v prípade malých krádeží.
V minulosti bola drobná krádež, ak sa vykoná opakovane v lehote 12 mesiacov, trestným činom, za ktorý hrozilo až dva roky väzenia. Tento paragraf bol zrušený v rámci novely trestných zákonov, ktorú navrhol vtedajší predsedajúci brannobezpečnostného výboru. Mnohí považovali toto zrušenie za krok smerom k zníženiu trestnej zodpovednosti za menej závažné delikty, avšak v praxi sa ukázalo, že toto rozhodnutie viedlo k častejším a odvážnejším krádežiam, čím sa obchodníci a obce ocitli v ťažkej situácii.
Escalácia drobných krádeží
V súčasnosti čelí Slovensko bezprecedentnému nárastu drobných krádeží. Obchodníci sa stále častejšie sťažujú, že krádeže sú na dennom poriadku. V reakcii na tento problém prišla generálna prokuratúra s návrhom na znovuzavedenie horalkového paragrafu, ktorý by mohol poskytnúť efektívne právne prostriedky na potlačenie týchto deliktov.
Podľa skúseností vyplývajúcich z aplikačnej praxe je zrejmé, že priestupkové konanie a postihy za drobné krádeže nedokážu odraziť páchateľov od opakovania trestnej činnosti. Generálna prokuratúra tvrdí, že by mal byť obnovený paragraf, ktorý by priniesol mechanismy na ochranu spoločnosti pred recidivistami a zabezpečil tak posilnenie dôvery v právny štát.
Zmeny vo vymáhaní práva
Na stretnutí s vedením Únie miest diskutoval Žilinka o potrebných legislatívnych zmenách a jednomyseľne sa dohodli na naliehavosti návratu horalkového paragrafu. S touto výzvou prišla tiež kritika na prípadné porušenia zákonov a diskutovalo sa o možných riešeniach. Žilinka vyjadril názor, že je potrebné vrátiť sa k dôslednejšiemu posudzovaniu a potrestaniu drobných krádeží, aby sa prevýchovávali páchateľom a odrádzalo ich to od opakovania rovnakých skutkov.
Alternatívne sankcie a ich rozšírenie
Okrem návrhu na obnovenie horalkového paragrafu prichádza aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom na novelizáciu zákona o priestupkoch. Novela predpokladá nielen zvyšovanie pokút, ale aj zavedenie nového typu sankcií v podobe odpracovania menších obecných služieb. Páchateľ by bol povinný vykonať svoje tresty na verejných prácach vo svojej obci, čím by sa dosiahla nielen represia, ale aj prevencia.
Na rozdiel od väzenia by táto prax mala umožniť lepšie individuálne posúdenie situácie páchateľov, čím by sa predchádzalo ich väzneniu za veľmi malé krádeže, ako bol prípad krádeží v supermarketoch. Týmto spôsobom by miesto väznenia mohli páchateľom byť ponúknuté alternatívne tresty, ktoré zohľadnia možnosti každého jednotlivca.
Vyhliadky do budúcnosti
Ďalšie návrhy zahŕňajú posun v pokutách, pričom súčasná výška trestov z roku 1990 je považovaná za neadekvátne nízku. Posunúť tieto sadzby je potrebné v súvislosti s infláciou a poklesom hodnoty peňazí. Čím vyššie pokuty by smeli slúžiť ako viac účinný odraz od páchania priestupkov, a tým dať jasný signál, že chyba spôsobila škodu na spoločnosti.
Kroky, ktoré sa pripravujú, naznačujú nový prístup k vymáhaniu práva a lepšiemu postihovaniu drobných krádeží. Maroš Žilinka a Matúš Šutaj Eštok týmto spôsobom signalizujú snahu o zlepšenie situácie na Slovensku, kde prevencia a reforma zákonov sú nevyhnutné pre vývoj spravodlivejšieho a efektívnejšieho právneho systému. Všetky oči sú upriamené na reakciu politikov a verejnosti, pretože budúce kroky môžu zásadne ovplyvniť každodenný život občanov.
Zdroj: www.aktuality.sk/clanok/JZft6VM/pokuty-porastu-stat-chce-konecne-riesit-epidemiu-kradezi/
