Slovenskí vedci objavili skryté hrozby našich lesov
Výskumný tím Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied odhalil alarmujúce fakty o boroviciach na Slovensku. Moderné DNA analýzy preukázali, že zo štatistík vyplýva, že viac ako polovica borovíc v krajine je infikovaná hubou Lophodermium, ktorá sa šíri aj v mestských parkoch. Tento hubový patogén ničí mnohé stromy, pričom situácia je oveľa vážnejšia než doteraz predpokladali odborníci.
Podľa Zdeňka Farkaša, vedúceho výskumného projektu, bolo zistené, že borovice pokrývajú 6,6 % našich lesných oblastí, a najviac postihnuté lokality sú na Záhorí, Gemeri a Spiši. Výskum ukázal, že huba sa nekontrolovane šíri a zasahuje tak mestské parky ako aj prírodné lesy, čo naznačuje, že problém je rozšírený a vážny.
Klimatické zmeny a ich dôsledky
Klimatická zmena je hlavným faktorom tohto šírenia. Vedci v priebehu výskumu použili molekulárne analýzy na identifikáciu druhov Lophodermium priamo v tkanivách ihlíc. Z 200 vzoriek odobratých z 75 lokalít po celom Slovensku bola viac ako polovica, presne 59,5 %, infikovaná jedným alebo oboma druhmi huby. Prekvapujúcim zistením je fakt, že neexistoval významný rozdiel medzi výskytom v mestských a lesných oblastiach.
Účinky huby na zdravie stromov
Napadnuté stromy čelili viacerým patogénom, čo radikálne zhoršovalo ich zdravotný stav. Infekcia spôsobuje vädnutie konárov a rednutie koruny, čím sa znižuje ich fotosyntetická aktivita. Tento proces oslabuje stromy počas náročných podmienok, akými sú zima a sucho. Niektoré agresívne druhy Lophodermium dokážu dokonca usmrtiť mladé borovice behom jediného roka.
Paradox spolupráce medzi hubami
Aj keď sa Lophodermium často považuje za nebezpečného patogéna, výskum odhalil aj zaujímavý paradox. Mnohé druhy tejto huby žijú v ihličí bez príznakov ochorenia, a predpokladá sa, že by dokonca mohli pomáhať boroviciam v obrane pred inými chorobami. Z krátkeho zhodnotenia však vyplýva, že je nevyhnutné určiť ich presnú identitu a správanie.
Potrebná prevencia und systémový prístup
Vedci zdôrazňujú potrebu systematického prístupu k problematike. Namiesto pasívneho čakania na zjavné znaky poškodenia je potrebné sústrediť sa na prevenciu. To zahŕňa využívanie zdravého sadbového materiálu, výber odolných jedincov a dôsledné odstraňovanie napadnutého ihličia z okolia stromov. V záhradách a škôlkach je vhodné zvažovať aj cielené postreky, najmä počas rokov, keď je jar a leto vlhké a teplé, čo podporuje šírenie patogénov.
Zdroj: zive.aktuality.sk/clanok/vQQ9ftp/slovenski-vedci-zistili-co-nici-nase-lesy-este-viac-nez-si-mysleli/
