Poradca amerického prezidenta radil Rusom, ako Donalda Trumpa presvedčiť o ich mierovom pláne
Osobitný vyslanec amerického prezidenta, Steve Witkoff, sa vo svojom nedávnom telefonáte s kremeľským poradcom Jurijom Ušakovom snažil poskytnúť rady, ako dosiahnuť, aby sa Vladimir Putin lepšie dohodol s Donaldom Trumpom pri vyjednávaní o ukrajinskom mierovom pláne. V uniknutej nahrávke sa objavujú poznámky o tom, že ruská strana mala významne ovplyvniť detaily plánov na prejednanie pokoja medzi Ukrajinou a Ruskom, a to preparovaním atmosféry vzájomného uznania a nadradenosti.
Witkoff vyzval Ušakova, aby Putin vyjadril Trumpovi komplimenty a blahoželal mu k politickým úspechom, čím by mal vytvoriť pozitívny základ pre rokovania. Vyplýva to zo skutočnosti, že telefonát sa uskutočnil tesne po Trumpovom prejave v izraelskom Knesete, kde oslavoval úspešné rokovania o prepustení izraelských rukojemníkov z rúk Hamasu.
Witkoff veril, že dokáže vyvinúť tlak na ukrajinských predstaviteľov s cieľom presadiť mierovú dohodu, ktorá by bola pre Rusko priaznivá. Ruskí vyjednávači totiž verili, že majú silu manipulovať s podmienkami mierovej dohody, aby sa výhodne preniesol tlak na Ukrajinu. Dôjde tak k posunu v dynamike rokovaní, kde by sa Západ mohol ocitnúť v nevýhodnom postavení voči Moskve.
V jednej časti telefónu Witkoff zdôraznil potrebu, aby Putin povedal Trumpovi, že mu „veľmi dôveruje“, čím by sa mala navodiť atmosféra dôvery. Podľa Witkoffa by to mohlo byť zásadné pre úspech rokovaní, ak by sa konali s pocitom vzájomnej úcty. Pripomínal, že silná a zdvorilá komunikácia je kľúčová pre dosiahnutie akýchkoľvek dohovorov medzi lídrami.
Kde vznikol 28-bodový plán?
Putin mal tiež Trumpovi poskytnúť informácie o predbežných dohodách, ktoré sa vyvinuli v rámci takzvaného „20-bodového plánu“. Tento plán, ktorý v konečnom dôsledku prešiel do 28-bodového návrhu mierovej dohody, vzbudil kontroverziu, keďže viaceré body boli vnímané ako výhodné pre Moskvu a nevýhodné pre Ukrajinu. Vzbudilo to skepticismu medzi analytikmi, ktorí tvrdia, že mnohé z týchto návrhov boli vytvorené na mieru ruským záujmom ešte pred začiatkom týchto rokovaní.
Podľa ruských zdrojov existuje obava, že ak by sa rokovania o mír postupovali nesprávnym smerom, mohlo by to pre ruskú stranu skončiť ešte horšie. Na hromadení dokumentov a plánov sa údajne podieľal aj sám Jared Kushner, Trumpov zať, ktorý mal mať úzke vzťahy s ruskými predstaviteľmi a snažil sa o ich zapojenie do rokovaní.
V súvislosti s tým ruská strana diskutovala o „optimálnej stratégii“, ako efektívne predložiť svoje návrhy Američanom, aby tieto rokovania získali na vážnosti a aby ich základne vyhovovali ruskej strane. Podľa vzájomných rozhovorov existoval aj plán na neformálne zdieľanie dokumentov, čím by sa oslabili vyjednávacie pozície Západu.
Záver
Vyžaduje si to hlboké zamyslenie nad tým, aké konsekvencie môže mať tento „mierový proces“ na globálnu politiku i bezpečnosť v regióne. Zatiaľ čo Trumpovo správanie voči Putinovi ostáva nevyspytateľné a občas rozporuplné, otázkou zostáva, aké zmeny môžu nastať v jeho prístupe k Ukrajine a aké podobné strategické nápady sa vynoria v prípade, ak sa rozhodne konať v prospech Moskvy.
