Hrozba ruskej propagandy na Slovensku
Ruská propaganda nezmizla, len sa adaptovala na súčasné okolnosti, pričom využíva kombináciu technológie a manipulácie na narúšanie bezpečnosti a ovplyvňovanie verejnej mienky. Po zablokovaní rusko-spriatelených médií v EÚ v roku 2022 sa ukazuje, že ruský vplyv si našiel nové cesty a formy, ako preniknúť do európskeho informačného priestoru.
Katarína Klingová, analytička pre hybridné hrozby z GLOBSECu, poukazuje, že niektorí politici v EÚ stále legitimizujú ruské médiá tým, že s nimi spolupracujú. To spochybňuje snahy o vytvorenie jednotného postavenia voči ruským dezinformačným kampaniam.
Externé a interné faktory šírenia dezinformácií
Podľa najnovšej analýzy Institute for Strategic Dialogue (ISD) sú sankcionované médiá viditeľné, s mesačnými návštevnosťami, ktoré sa pohybujú od niekoľko stoviek až po milióny unikátnych návštevníkov. Ukazuje sa, že 77,6 % z 58 sledovaných domén eviduje menej než 1 000 návštev mesačne, avšak ich obsah má značný dopad, najmä vďaka skrytým kanálom a lokálnym aktérom, ktorí preberajú a „prifarbujú” dezinformácie.
Podľa Klingovej, popularita aplikácie Telegram ako prameňa ruských propagandistických informácií narastá. Množstvo lokálnych influencerov a portálov preberá ruské narratívy a dodáva im domáci „tón”, čím propagandistické správy získavajú na legitimizácii.
Manipulácia s informáciami a klonovanie stránok
Ruské dezinformačné kanály sa snažia udržať svoj vplyv prostredníctvom takzvaného „information laundering”, teda prania informácií. Tieto praktiky umožňujú, aby sa správy, ktoré sú pôvodne publikované v ruských médiách, šírili cez takzvané „nezávislé” lokálne portály, ktoré im dávajú nový kontext a autentickosť.
Jedným z najúčinnejších nástrojov manipulácie je klonovanie známych webových stránok, ktoré sa tvária ako dôveryhodné informačné zdroje. Expertka na mediálnu gramotnosť poukazuje na to, že najnovšie klonované weby majú dôvody na šírenie zavádzajúcich a manipulatívnych informácií.
Legislatívne a politické prekážky v boji proti dezinformáciám
Slovensko v roku 2022 zablokovalo niekoľko prominentných proruských webov, no legislatívne kroky sú obmedzené a postsankčné opatrenia nepriniesli dlhodobý efekt. Politická neochota prijať nové zákony, ktoré by zaistili dlhodobé blokovanie týchto stránok, umožňuje návrat dezinformačných médií do online prostredia.
Hlavný problém, ako uvádza Klingová, spočíva aj v tom, že niektorí politici v Slovenskej republike začali verejne spolupracovať s proruskými médiami, čím sa dezinformácie dostávajú priamo do politickej diskusie. To nielenže legitimizuje ruské narratívy, ale aj zhoršuje celkovú dôveru občanov v demokratické inštitúcie.
Kritické myslenie a mediálna gramotnosť ako riešenia
Odborníci tvrdia, že k úspešnému boju proti propagande a dezinformáciám je potrebné vybudovať odolnú a informovanú spoločnosť. Posilnenie mediálnej gramotnosti a kritického myslenia sa javí ako kľúčové pre prežitie demokratických hodnôt a pre zníženie vplyvu zahraničných dezinformačných kampaní na Slovensku.
