Koniec nadštandardných vzťahov? Orbánova poradkyňa žiada zásah proti Slovensku
Nadštandardné vzťahy medzi Robertom Ficom a Viktorom Orbánom dostali prvú vážnu ranu od momentu, čo slovenská legislatíva sprísnila tresty za spochybňovanie Benešových dekrétov. Tento právny predpis, ktorý hrozí väzením za kritiku dekrétov, vzbudil rozruch a prenikol až na európsku úroveň, pričom Katalin Sziliová, hlavná poradkyňa maďarského premiéra, požiadala Európsku komisiu, aby preskúmala túto novú legislatívu.
Novela, ktorá bola zavedená koncom decembra, zavádza trest odňatia slobody až na šesť mesiacov za verejné spochybňovanie týchto historických dekrétov. Progresívne Slovensko otvorilo tému Benešových dekrétov a zdá sa, že tento krok viedol k rýchlej reakcii zo strany vlády, ktorá prijala nový koaličný zákon v skrátenom konaní, čo opäť vyvolalo otázky o dodržiavaní demokracie.
Reakcia Bratislavy: Rešpektujeme, ale trváme na svojom
Úrad vlády Slovenskej republiky reagoval na iniciatívu z Budapešti stanoviskom, v ktorom zdôraznil existenciu mechanizmov na riešenie sporov medzi členskými štátmi EÚ. „Existujú mechanizmy na posúdenie, či vnútroštátne predpisy sú v súlade s právom EÚ, ” uvádza sa v oficiálnom stanovisku.
Slovenská vláda zdôraznila, že zmena trestného zákona je opodstatnená, ale zároveň rešpektuje požiadavku maďarskej poradkyne na preskúmanie tejto legislatívy na európskej úrovni.
Argumenty Budapešti: Ohrozenie slobody slova
Katalin Sziliová vo svojom liste argumentuje, že slovenská novela proti spochybňovaniu Benešových dekrétov je v priamom rozpore s článkom 11 Charty základných práv EÚ, ktorý chráni slobodu prejavu. V liste sa odvoláva aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej štát nemôže vynucovať „historickú pravdu” prostredníctvom trestného práva.
Novela Trestného zákona vyvolala napätie aj v slovenskej politike, keď prezident Peter Pellegrini odsúhlasil kontroverzný zákon len pred Vianocami, čím umožnil jeho okamžitú účinnosť od konca decembra. Tento krok vyvolal vnútorné protesty, pričom niektorí jeho poradcovia, ako Krisztián Forró, z funkcie odišli na protest proti podpísanej novele.
Protesty a reakcie maďarskej opozície
Tematika Benešových dekrétov vzbudila taktiež rozruch v maďarskej politike, kde prebehli protesty pred slovenským veľvyslanectvom. Líder maďarskej opozičnej strany TISZA, Péter Magyar, kritizoval slovenskú vládu a označil Roberta Fica za „kamoša” Viktora Orbána. Predpokladá, že iniciatívu na odsúdenie zákona v Európskom parlamente zablokovala práve Orbánova strana Fidesz.
Viktor Orbán sa zatiaľ vyjadruje opatrne, avšak oznámil, že sa osobne stretne s Robertom Ficom, aby prediskutovali situáciu, keďže má „jasný pohľad na vec”.
Progresívne Slovensko tému otvorilo
Téma Benešových dekrétov bola pôvodne otvorená opozičným hnutím Progresívne Slovensko v novembri 2025, keď predložili iniciatívu na zmierenie s maďarskou menšinou. Požadovali „gesto dobrej vôle” zo strany vlády, pričom chcú zaručiť právnu istotu bez ovplyvňovania majetkových práv v súčasnosti. Hoci dekréty ostávajú v právnom poriadku, Progresívne Slovensko sa snažilo o ich právne uznanie ako vyhasnutých, čo vyvolalo silné reakcie zo strany vládnej koalície a Fico toto rozhodnutie vyhlásil za národnú zradu.
Paradoxne, tento pokus o zmierenie viedol k rýchlej novelizácii Trestného zákona, ktorá teraz stanovila prísne tresty za akékoľvek spochybňovanie dekrétov, čím sa situácia prehlbuje a polarizuje nielen na slovenskej, ale aj medzinárodnej úrovni.
