Martina: Bojovníčka s roztrúsenou sklerózou
Na roztrúsenú sklerózu sa vie zladiť len málokto, no 20-ročná Martina ukazuje, že aj s takouto diagnózou sa dá žiť plnohodnotný život. Takmer od detstva je jej súčasťou boj s autoimunitným ochorením, ktoré jej zmenilo život od základov. V čase, keď jej bolo len trinásť rokov, mali lekári podozrenie na črevnú chrípku. Z príznakov, ako bol trasúci sa hlas a slabosť, sa rýchlo vyvinula cesta do nemocnice, ktorá trvala dlhých rokov.
Prvé útrapy ju priviedli k lekárom, ktorí už pri mnohých vyšetreniach nachádzali na jej mozgu ložiská. Po dlhom laborovaní s diagnózami, ktoré sa zúžili na sklerózu multiplex, dostala konečne vysvetlenie svojich problémov. Dnešná mladá žena si však nielen uvedomuje vlastní boj, ale aj silu, akú dokáže nájsť vo svojich záľubách a vo vzájomnej podpore so zvieratami.
Život v neustálom očakávaní
Martina spomína na detstvo preplnené vyšetreniami, ktoré na ňu do veľkej miery vplývali. Zatiaľ čo sa jej rovesníci hrávali na lúkach, ona trávila viac času v nemocnici. Oddelenie od detských hier ju naučilo, že život sa nedá plánovať. „Veci neplánujem, pretože sa môžu zmeniť zo dňa na deň. So sklerózou sa človek nenudí a nikdy nevie, aký bude ten ďalší deň,” hovorí s dávkou pragmatizmu.
Na to, že sa jej choroba zhorší, sa musí pripraviť. Lekárka jej pridelila rolou zodpovedného pacienta, ktorý sa má starať o svoje zdravie a čiastočne aj o budúce liečenie. Pravidelne podstupuje biologickú liečbu a magnetickú rezonanciu, ktorá sleduje stav jej nervov.
Sociálne stigma a šikana
Nedostatok informácií o skleróze multiplex sa jej nevyhnul ani v škole. Trpí nie len zdravotnými problémami, ale aj sociálnymi. Po presťahovaní sa do dediny, kde ju obklopovali noví spolužiaci, sa ocitla pod tlakmi šikany. “Hoci som otvorene hovorila o svojej diagnóze, bola som často nepochopená a posmeškami trápená,” spomína a dodáva, že práve v tom čase mala najťažší pocit z toho, že nemôže byť sama sebou.
Viera v lepšiu budúcnosť
Martina sa snaží vzdelávať o svojej chorobe, aby rozšírila povedomie o skleróze a tak pomohla aj iným. „Som bojovník a môžem ukázať, že diagnóza nie je prekážka, ale len výzva,” hovorí s vďačnosťou. Prostredníctvom sociálnych sietí zdieľa momenty, ktoré by inak zostali zamlčané. Takýto prístup jej dáva pocit kontroly, ktorý potrebuje v svete, kde choroba ovplyvňuje každý deň. Ukazuje, že dnešná medicína ponúka určitú stabilizáciu a s ňou aj kúsok slobody.
Martina sa nebojí snažiť o lepší život a plánuje sa venovať rôznym oborom na vysokej škole. Ak jej zdravie dovolí, chce študovať pedagogiku alebo poľnohospodárstvo, aby mohla tráviť čas so zvieratami. Nielen kvôli ich spoločnosti, ale aj pre pocit, ktorý jej dávajú. Takže každý deň, aj keď je boj s dostupnými riešeniami náročný, vníma ho ako súčasť svojej cesty.
