Škandál okolo tunela Višňové: Oficiálna cena je len zlomok toho, čo sme už zaplatili
Otvorenie diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, ktorý zahŕňa aj problémový tunel Višňové, odhalilo šokujúcu skutočnosť. Celkový účet za tento projekt sa výrazne vzdialil od pôvodných predpokladov a prekročil 600 miliónov eur, pričom niektoré náklady môžu ešte narásť v dôsledku prebiehajúcich arbitráží a právnych sporov. Taktiež sa ukazuje, že systém kontroly nákladov u veľkých diaľničných projektov na Slovensku je nedostatočný, čo vyvoláva vážne obavy.
Kým oficiálne údaje Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) stále hovoria o sume 255 miliónov eur bez DPH, skutočné investície už presiahli 600 miliónov eur. Tento rozpor poukazuje na zložitosti a prieťahy, s ktorými sa stavba potýkala, vrátane dodatočných zmien a nepredvídateľných nákladov. NDS sa obáva, že konečné náklady nemusia byť ešte konečné, a dodáva, že niektoré z nárokov na zmeny sú stále v procese posudzovania.
Transparentnosť a systémové nedostatky
Experti varujú, že prípad tunela Višňové ukazuje hlbšie problémy týkajúce sa transparentnosti v rámci verejných zmlúv a investícií. Dodatky a zmeny zmlúv, ktoré sa bežne vyskytujú v stavebných projektoch, sa často objavujú so značným časovým oneskorením, čo komplikuje chápanie celkových nákladov pre verejnosť. Odborníci upozorňujú na potrebu efektívnejšieho systému, ktorý by zaručoval, že konečné náklady na projekty budú verejnosti dostupné a transparentné.
Na nárast nákladov má vplyv aj proces obstarávania, ktorý namiesto prevencie nadmerného navyšovania používá systém, ktorý nevytvára dostatočný tlak na zhotoviteľov. Štátne investície by sa mali preto orientovať na model, ktorý obmedzí rizika a zabezpečí, aby bolo cele brzdenie nákladov pod kontrolou.
Budúcnosť a súčasná situácia
Pri pohľade do budúcnosti je potrebné zohľadniť, že nielen projekt tunela Višňové sa stretáva s nepredvídateľnými nákladmi. Pri ďalších diaľničných projektoch, ako je napríklad obchvat Ružomberka, sú náklady už dnes trojnásobne vyššie, ako pôvodne plánované. Tento rast nákladov a neprehľadnosť pri spätnom sledovaní investícií znamená, že štát by mal urobiť viac pre zabezpečenie riešení, ktoré zaručia zodpovednosť a kontrolu nad verejnými financiami.
Súčasné snahy NDS sú len začiatkom cesty k lepšiemu systému verejného obstarávania a správy štátnych projektov. Ak sa problém transparentnosti a nárastu nákladov nebude riešiť, Slovensko môže čeliť ďalším problémom v oblasti cestnej infraštruktúry, ktoré môžu mať ďalekosiahle ekonomické dôsledky.
