Hranice prechádzajú cez obývačky či kuchyne: Spor o územie medzi Kežmarkom a Ľubicou sa vracia
V oblasti medzi Sídliskom Juh a obcou Ľubica sa obnovil spor o katastrálnu hranicu, ktorý mučí tamojších obyvateľov už celé tri desaťročia. Množstvo domácností sa ocitlo vo zvláštnej situácii, keď sa hranica katastra presunula tak, že prechádza priamo cez kuchyne a obývačky domov. Tisíce ľudí tak dodnes netuší, či žijú v Kežmarku alebo Ľubici.
Dôvodom tejto nejasnosti je posledné rozhodnutie súdov, ktoré zrušilo posunutie hranice medzi oboma samosprávami a uložilo štatút katastra, platný pred májom 2018. Kežmarok, na ktorý dopadli rozhodnutia, podal kasačnú sťažnosť, no Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok z marca 2025 potvrdil a vec sa vrátila na ďalšie konanie.
Dôsledkom sú vzájomné napätia medzi mestom a obcou, ktoré sa dostali aj do povedomia občanov. Mesto zverejnilo informačný dokument, ktorý má obyvateľom pomôcť navigovať v nových podmienkach, týkajúci sa napríklad miest trvalého pobytu, daní a poplatkov.
Stopa katastrálnych nedorozumení
K zmene situácie došlo, keď sa obec Ľubica osamostatnila od Kežmarku v roce 1992. Následné úpravy katastrálnych hraníc spôsobili, že časť Sídliska Juh sa ocitla v administratívnom území Ľubice, čo sa ukázalo byť nerentabilné pre obyvateľov štyroch panelákov, ktorí majú jeden kus svojho bytu v jednom a druhý v druhom obci.
V máji 2018 došlo k posunutiu hranice, avšak Ľubica reagovala žalobou, ktorej aplikovanie potvrdil Správny súd v Košiciach. Zaujímavá situácia sa nielenže opakuje, ale je aj zapletená osobne. Na súdnom pojednávaní sedia za oboma stranami bývalý a súčasný starosta Ľubice, ktorí hrajú dôležité úlohy v tejto ženúcej kauze.
Praktické problémy obyvateľov
Obyvateľstvo Sídliska Juh čelí aj praktickým problémom, ako je zmena adresy trvalého pobytu. Často sa objavuje chaos okolo kompetencií, práv a povinností samospráv na spornom území. Obyvatelia sú touto situáciou znudení a vyžadujú jasnejšie informácie.
Sporné územie sa stalo aj otázkou financovania miestnej cirkevnej školy, ktorá takisto prešla administratívnymi zmenami. Po zmenách v adresovaní sa škola ocitla v situácii, keď nebola schopná zabezpečiť financie na výplaty zamestnancov. Ministerstvo školstva však rýchlo zareagovalo a situáciu stabilizovalo.
Aj keď sa právny rámec stále vyjasňuje, nádej pre obyvateľov by mohla priniesť ďalšia fáza konania, ktorá snáď prinesie takú potrebnú stabilitu a prehľadnosť do nervóznej situácie medzi dvoma samosprávami.
