Kristína Tormová: SOM z toho six seven
Ako matka predpubertálnych dcér sa cítim, akoby som bola uprostred podivného fenoménu – podivné čísla „six seven“ sa stali neodmysliteľnou súčasťou každodenného života našich detí. Pred niekoľkými mesiacmi, keď som sa snažila porozumieť tomu, prečo sú tieto čísla tak obľúbené, nedokázala som nájsť odpoveď, a to ani u mojich rozčarovaných detí. Pýtala som sa ich, prečo to robia, no nikto z nich mi nedal jasnú odpoveď. „Proste sa to tak robí,“ opakovali s absolútnou samozrejmosťou. A tak som sa rozhodla, že sa k tomuto klamu budem osobne postaviť.
Ako paradoxom je, že čím viac sa snažím ignorovať fenomén „six seven“, tým viac ho okolo seba vídím. Je to ako magnet, ktorý neúprosne priťahuje moju pozornosť. Našla som sa, ako cítim nejakú absurditu a smiech, keď som naša deti oku dodala, že ja som „cool matka“. A vzhľadom na to, ako sú tieto čísla vo fyzickej realite bezvýznamné, môžem s určitým rozčarovaním konštatovať, že mi stále viac prekážajú. Prečo zošívame naše myšlienky do niečoho, čo nemá žiadny hlboký zmysel?
Byť príkladom
Čím ďalej, tým častejšie sa cítim frustrovaná; deti sa dostávajú do tranzu, keď vidia čísla šesť a sedem všade okolo seba. Začínam si uvedomovať, že túto manipuláciu ich mozgov dávame v podstate na naše vlastné plecia. Samozrejme, ako matka sa snažím byť príkladom a poviem im, aby s touto hlúposťou prestali. Ale čo robiť, keď ich facka s číslicami začína mať aj na mňa vplyv? Rázne odmietam akékoľvek správanie, ktoré vyžaduje, aby som ich podporila týmto nezmyslom a rozumne argumentujem, že keby kričali „112“, aspoň by sa šírila nejaká osvetová akcia!
Náhoda a pozornosť
Včera sa stalo niečo fascinujúce. Keď som sa pokúsila ukázať dcére, že videla číslo 67 na bločku v obchode, reagovala s presvedčením, že je to akosi magické a nemôže za to. Skutočne to nie je náhoda, ospravedlnila sa mi, a začala ma presviedčať, že tie čísla sa jej jednoducho zjavujú a je ich okolo nej plno. Keď som si spomenula na svoje dni na škole, kedy som považovala náhodné čísla ako znamenie, sklonila som sa, zamyslela sa a neškodilo by mi niekedy pozrieť sa na tieto „znamenia“ sem-tam aj z iného uhla pohľadu. Teraz však to, čo sa deje, považujem za disonanciu v ich vnímaní. Možno sme skutočne len vo svojej mysli predurčení k tomu, aby sme vnímali iba to, na čo sa zameriavame, a situácie, ktoré za námi prichádzajú, mohli byť skutočne refrénom určitej pozornosti.
Vlastné rozhodnutie
Moje deti mi pripomínajú, že sme zvyknutí venovať pozornosť niečomu, čo nemá žiaden zmysel. Rozhodla som sa, že sa budem usilovať meniť tento zlozvyk a presmerovať pozornosť nás všetkých skôr na hodnoty, ktoré skutočne obohacujú náš život. Keď si vyberieme, čo si všímať, snažím sa je naučiť, že dôvody môžu ležať v pozornosti k maličkostiam, ktoré robia našu existenciu zaujímavou.
Nakoľko často sa z nás stáva neviditeľná súčasť rutina, odrazu som si uvedomila, aké krásne veci dokážu preletieť okolo nás bez povšimnutia. Zážitky, pocity vďačnosti a lásky, ktoré nás obklopujú. Vážne, kedy sme naposledy poďakovali za to, že máme možnosť mať teplú vodu alebo pohodlné doma? Možno že, ak začneme všímať jednoduché maličkosti, oslovíme svoje deti a výsledný pocit vďačnosti za to, čo máme, sa stane kľúčovým fenoménom v našich životných dňoch. Až takto pre mňa „six seven“ odhaľuje, ako jednoducho môže byť naše vnímanie narušené a predurčené,” uzatvára Kristína Tormová.
