Budúcnosť poznania v ohrození: Umelá inteligencia nahrádza historické fakty mýtmi
V súčasnej dobe, keď generatívna umelá inteligencia (AI) dosahuje úžasné výsledky v produkcii textov a vizuálnych materiálov, sa objavujú vážne otázky o jej presnosti a spoľahlivosti. Najnovšia štúdia, publikovaná v odbornom časopise Advances in Archaeological Practice, odhalila, že AI môže v oblasti interpretácie historických faktov zaostávať za modernou vedeckou literatúrou.
Vedci, ktorí sa zaoberali výskumom neandertálcov, zvolili práve túto pravekú skupinu ľudí ako testovací prípad. Neandertálci boli historicky prezentovaní ako primitívne bytosti, avšak súčasné poznatky ich charakterizujú ako komplexné a technologicky zdatné. Táto zmena v vnímaní neandertálcov je výsledkom pokročilých archeologických objavov a analýz.
Porovnávanie prístupov AI a vedeckej literatúry
Autori štúdie sa rozhodli porovnať obsah generovaný AI s tisíckami abstraktov článkov publikovaných medzi rokmi 1900 a 2023. Namiesto jednoduchého subjektívneho hodnotenia sa sústredili na výpočtové metódy, ktoré analyzovali podobnosti medzi textami a ilustráciami pomocou matematických modelov významu.
Prekvapujúce zistenie naznačuje, že texty generované AI najviac pripomínali vedecké práce zo začiatku 60. rokov 20. storočia, kedy bola predstava o neandertálcoch ešte nepresná. Generovaná AI navyše produkuje ilustrácie, ktoré sa vracajú k dávno prekonaným stereotypom, zobrazujúc neandertálcov ako zhrbené postavy s nadmerným ochlpením a primitívnym vzhľadom.
Problematika presnosti generovaných obsahov
Štúdia poukazuje na to, že AI mnohokrát využíva staršie, menej presné zdroje. Ak sú moderné vedecké články nedostupné online, AI sa uchyľuje k zastaraným informáciám. Keďže moderné poznatky sú často uzamknuté za paywallmi, AI môže reprodukovať staršie koncepcie, ktoré už nie sú v súlade s dnešnými vedeckými zisteniami.
Tento jav má významné dôsledky pre verejnosť, pretože generatívna AI môže formovať spôsob, akým sú historie, archeológia a evolúcia chápané občanmi. Nesprávne predstavy o našej minulosti sa tak môžu šíriť rýchlejšie než nové, presné poznatky. Preto je nevyhnutné nielen skvalitniť modely AI, ale aj zabezpečiť otvorenejší prístup k vedeckým publikáciám, aby sa predišlo šíreniu zastaraných ideí.
Spoločenské predsudky a stereotypy
Okrem problematiky dostupnosti sú tu aj obavy z inherentných predsudkov, ktoré sa v generovanom obsahu často objavujú. Analýza obrázkov zistila, že AI preferuje mužské postavy, zatiaľ čo ženy a deti sú v týchto reprezentáciách menej zastúpené. Tieto výsledky naznačujú, že súčasné training data obsahujú zaujaté predstavy, ktoré ovplyvňujú generované výstupy.
Aj keď textové výstupy AI obsahovali menej extrémnych stereotypov než vizuálne, stále pritom ubližovali komplexnosti neandertálskeho života, keď ich zjednodušovali a nevystihovali ich pokročilé správanie a kultúru, ktorá zahŕňala nástroje a pravdepodobne aj umenie a symbolické rituály.
Záverečné úvahy
Na záver, štúdia naznačuje, že boj proti šíreniu mylných predpokladov o neandertálcoch a predhistorických ľudí musí byť kombinovaný s úsilím o transparentnosť v oblasti vedeckých poznatkov a dostupnosti informácií. Ak má AI naďalej formovať naše vnímanie reality, je nevyhnutné, aby sa nikto netočil okolo prekonaných predstáv, ale aby reflektoval moderné a presné poznatky.
