Literárna agentka priekopníčka Ivica Ďuricová: Z rukopisu na globálny trh
Ivica Ďuricová, jediná literárna agentka na Slovensku, mení pravidlá knižného biznisu a otvára dvere slovenským autorom k medzinárodnému trhu. V súčasnosti zastupuje autorov z piatich krajín a pýtame sa jej, ako sa presadiť v konkurencii tisícov kníh, ktorými sú zaplavené kníhkupectvá.
Literárna agentúra: Nezbytnosť alebo doplnok?
Na otázku, prečo sa rozhodla pre túto profesiu, Ivica hovorí, že literárny agent na západe je rovnako dôležitý ako manažér pre hercov či spevákov. Na Slovensku však bola táto profesia dlhodobo neznáma. Ivica vidí potenciál v slovenských a európskych autoroch, ktorí by sa mohli presadiť na zahraničných trhoch, a snaží sa im asistovať pri vyjednávaní kontraktov s vydavateľstvami.
Hlavné úlohy literárnej agentky
Jej úlohou nie je len vyjednávanie zmlúv, ale aj vyhľadávanie talentov, ktorých knihy majú komerčný potenciál. „Pracujem iba s etablovanými autormi, aby mali predpoklad na úspešnú expanziu na zahraničné trhy,“ vysvetľuje. Ivica dodáva, že slovenská literatúra je často zatienená západnou produkciou, a preto chće pomôcť slovenským autorom získať priestor na globálnom trhu.
Nové literárne trendy a témy
Dodáva, že medzi trending žánre patrí aj manga, žáner, ktorý získava popularitu najmä medzi mladými čitateľmi. Novinkou, ktorú v oblasti literatúry pozoruje, je „morská fantasy“, ktorá sa čoraz častejšie dostáva do povedomia čitateľov a odráža sa aj v pripravovaných filmoch. „V súčasnosti sledujeme návrat pirátov a podmorských svetov do módy, čo je vlievaním čerstvého vzduchu do žánru,“ dodáva.
Práca literárneho agenta a budovanie kariéry autorov
Ivica zdôrazňuje, že úspech v literárnej brandži si žiada aj správne budovanie osobnej značky. Autori musia mať jasnú stratégiu a musia sa starať o svoju viditeľnosť. Aj keď literárna kariéra môže zo začiatku vyzerať jednoducho, realita je taká, že vyžaduje čas, konzistenciu a niekedy aj úpravy v prístupe. „Naša literatúra nie je ťažká alebo depresívna, ako sa niekedy tvrdí. Mám autorov, ktorých dielo by čitatelia mohli považovať za zo západu, keby nevedeli, že sú Slováci,“ povedala.
Investície do budúcnosti a otázky ohľadom umelej inteligencia
Ivica neúnavne pracuje na tom, aby slovenskí autori mohli preraziť a vybudovať si svojich fanúšikov na celosvetovej úrovni. Z plánov na expanziu je nadšená, avšak obavy jej robí rastúci vplyv umelej inteligencie v literárnej sfére, ktorú považuje za vyžaduje zvláštnu pozornosť. „Chcem, aby AI pomáhala s marketingom, nie aby nahradzovala kreatívny proces, ktorý by mal ostať v rukách autorov,“ uzatvára.
Ivica Ďuricová je tak symbolom nádeje nielen pre slovenského autora, ale aj pre celú európsku literárnu scénu, pretože jej snaha a vízia môžu viesť k významným zmenám v spôsoboch, akými sa literatúra vníma a predáva globálne.
