Vrátile sa prvý bocian, tisíce ľudí podporili pripomienku k návrhu zonácie Nízkych Tatier
V obci Dlhé Klčovo sa vrátil prvý bocian, ktorý bol identifikovaný ornitológom Miroslavom Fulínom. Tento konkrétny jedinec, samček, má na nohe krúžok s označením a každý rok prilieta medzi prvými. Špecialista sa domnieva, že v najbližších dňoch bude pribúdať ďalšie hlásenia o príchode bocianov, keďže priaznivé počasie podporuje ich migráciu.
Na inej strane, Národný park Nízke Tatry čelí vyhliadkam na nové zonácie, čo vyvolalo silnú reakciu odborníkov a ochranárov. Hromadná pripomienka, ktorú podpísalo viac ako 11 000 ľudí, bola zaslaná na ministerstvo životného prostredia v reakcii na navrhované zmeny, ktoré by mohli mať vážne dopady na ochranu regionálneho životného prostredia.
Kritika zonácie Národného parku
Ochrana prírody vyjadrila obavy, že nový návrh zonácie môže legalizovať existenciu čiernych stavieb a ohroziť pitnú vodu. Minister Tomáš Taraba bol kritizovaný za to, že namiesto zlepšenia ochrany prírody sa zameriava na záujmy ťažby dreva, čo mohlo viesť k potenciálnemu porušeniu európskych noriem. Odborníci navyše tvrdia, že niektoré doliny nebudú chránené pred zásahmi, čo je v priamom rozpore s cieľom ochranárskych aktivít.
Podľa zástupcov Zelenej väčšiny sú obavy oprávnené, a apelujú na ministra Tarabu, aby sa venoval skutočným problémom rezortu a prestal s obvineniami voči mimovládnym organizáciám, ktoré sa snažia ochrániť prírodu. Odborníci varujú, že priama zodpovednosť za schválenie zlých zonácií bude ležať na pleciach vlády.
Obavy o pitnú vodu a ochranu prírody
Návrh zonácie podľa ochranárov značne znižuje úroveň ochrany pred škodlivými vplyvmi, pričom plánované zony D pokrývajú až 7 % rozlohy parku, čo je výrazne viac než v iných národných parkoch. Tento krok vyvoláva otázky o zabezpečení pitnej vody pre viac ako 600 000 obyvateľov východného Slovenska.
Regionálna organizácia Aevis nielenže kritizovala plánovanú zonáciu, ale aj poukázala na existenciu viac ako 200 čiernych stavieb v navrhovaných zónach, na ktorých by štát nemal mať právny nárok, pokiaľ by ich zaradil do minimálne chránených oblastí.
Budúca spolupráca a verejný záujem
Ochrana životného prostredia neustále apeluje na ministerstvo životného prostredia, aby prehodnotilo navrhované zmeny v zonácii a zohľadnilo odborné argumenty. Vzniknuté situácie okolo zonácií by mohli prísť s finančnými následkami pri nedodržaní európskych smerníc, s čím sa musia potýkať aj ďalší kompetentní vo vláde.
Ochranári sú pripravení diskutovať o svojich pripomienkach na rozporovom konaní, ktoré je plánované na 11. marca 2026, a vyzývajú ministrov, aby sa snažili o zlepšenie návrhu tak, aby skutočne chránil prírodné dedičstvo Slovenska pre budúce generácie.
