Režim na Kube krachuje a vykašľalo sa naň aj Rusko
Slovenská novinárka Kristína Böhmer, žijúca v Španielsku, vo svojej najnovšej reportáži a knihe „Na dne mora“ podrobne analyzuje krízovú situáciu na Kube, ktorá vyžaduje pozornosť svetového spoločenstva. Po absolvovaní päťročného výskumu a osobnej návštevy ostrova v roku 2023 opisuje alarmujúce udalosti, ktorým čelí bežný obyvateľ Kuby. Zatiaľ čo turisti sa stále tešia z rumu, tancov a slnečných pláží, na pozadí tejto idyly sa skrýva zúfalá realita, v ktorej domáci nemajú čo jesť a sú vystavení psychologickému teroru.
Humanitárna pomoc mizne pod rúškom turizmu
Böhmer zdôrazňuje, že akákoľvek humanitárna pomoc, ktorá je na Kubu posielaná, končí v rukách armády a turistov, pričom sušené mlieko určené deťom sa objavuje v kaviarňach určených pre návštevníkov. „Zisťujem, že keď posielame pomoc, režim ju rozkradne a hmotnosť týchto dodávok ostáva iba v slovách,“ hovorí autorka, pričom podčiarkuje, že akúkoľvek hodnotu má pomoc, dvojnásobne ju vyžaduje informovať o reálnych podmienkach života na Kube.
Psychologický nátlak a kolektívna paranoja
V knihe sa Böhmer zameriava aj na psychologický aspekt života Kubáncov, kde strach a paranoidné správanie sú na dennom poriadku. „Na Kube sa vytvorila silná kultúra sledovania, kedy nieto si istý, či je pod dozorom, alebo nie,“ hovorí. Novinárka sa odvoláva na historické paralely s obdobím pred rokom 1989 na Slovensku, keď sa čelilo podobným praktikám represívneho štátu.
Podpora režimu cez turistiku: Morálna dilema
Kristína Böhmer neskrýva svoje obavy z morálnej dilemy, s ktorou sa strela pri návšteve Kuby. Turizmus, ktorý proporcionálne prispieva do štátneho rozpočtu režimu, vzbudzuje otázky o etike cestovania do krajiny, kde každá koruna pomáha udržiavať represívny stroj. „Sama som sa minulých päť rokov pýtala, či moja prítomnosť pomáha alebo jej samotná existencia je podporou režimu,“ zamýšľa sa autorka.
Revolúcia a autenticita života na ostrove
Kubánci, podľa Böhmer, nie sú tak revoluční, ako sa to prezentuje vo verejných diskurzoch. „Pohybujú sa vo sfére prežitia, sú zavalení biedou a nemajú šancu postaviť sa proti režimu, ktorý má plnú moc nad ich životmi,“ dodáva autorka, pričom ilustruje, že politické ambície a osobná sloboda sú na Kube len prázdnymi pojmami.
Kult osobnosti Václava Havla na Kube
Havel, ako symbol disentu, má v Kubáncoch silný kultový status. Podľa Böhmer, jeho myšlienky sú prekladané a každý, kto sa usiluje o spravodlivosť na Kube, sa odvoláva na jeho dielo. „Kuba sa snaží upevniť politiku cez kultúrny sentiment voči postavám, ktoré bojujú za pravdu, akou bol Havel,“ uvádza autorka.
Záverečné myšlienky a výzvy
Na záver Böhmer vyjadruje, že jedinou cestou, ako pomôcť Kube, je informovanie a posilnenie kritického myslenia medzi obyvateľmi, „Bez informovaného ľudu sa zmena nikdy nestane.“ V jej očiach je dôležité, aby sa k svetu dostali skutočné príbehy z ostrova, bez nádzvukov propagandy, a aby si každý, kto plánuje na Kubu cestovať, uvedomil svoju zodpovednosť.
