Vplyv ruskej politiky na kauzy v Arménsku a Azerbajdžane
V súčasnosti svet sleduje dramatické zmeny v geopolitickej sfére, najmä pokiaľ ide o postavenie Ruska v regióne Kaukazu. Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý pred vyše desiatimi rokmi usiloval o udržiavanie priateľských vzťahov s Azerbajdžanom a Arménskom, dnes čelí obrovskému odklonu týchto krajín od Moskvy. Ekonomické sankcie, ktoré zasiahli Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu, výrazne oslabili jeho pozíciu ako tradičného vplyvného hráča v regióne, a tým aj v prípade Náhorného Karabachu, územia, ktoré bolo predmetom konfliktu medzi týmito dvoma národmi.
Nové voľby v Arménsku a ich význam
Parlamentné voľby v Arménsku v roku 2026, v ktorých zvíťazila strana Občianska zmluva vedená Nikolom Pašinjánom, potvrdzujú proeurópsky orientovaný kurz tejto krajiny. Pašinjanove úspechy, pri ktorých jeho rival, proruský miliardár Samvel Karapetyan, skončil na druhom mieste, dokazujú, že Arméni sa od Moskvy odkláňajú. Tento výsledok volieb je značným krokom pre Arménsko, ktoré sa snaží o členstvo v Európskej únii.
Zmeny v zahraničnej politike Arménska
Pašinjan, ktorý sa stal premiérom po drvivej porážke v konflikte o Náhorný Karabach, nastavil nový kurz smerovania Arménska, pričom sa špecificky zameral na posilnenie väzieb s EÚ a obnovenie armády prostredníctvom nákupu francúzskych zbraní. Tento krok je priame reakciou na sklamanie z nedostatku podpory od Ruska, ktoré nebolo schopné zasiahnuť vo vojne proti Azerbajdžanu. Arméni začali vnímať Moskvu ako zradcu a nielen že začali hľadať alternatívy, ale taktiež sa snažia zaistiť svoju nezávislosť od ruskej moci.
Izolácia Ruska v Azerbajdžane
Situácia v Azerbajdžane je rovnako zvlášť napätá. Po tragickej udalosti, počas ktorej ruské sily omylom zostrelili civilné lietadlo s 38 azerbajdžanskými cestujúcimi v roku 2024, došlo k dramatickému zhoršeniu vzťahov medzi Moskvou a Baku. Po vymenovaných incidentoch, ako sú vzájomné zatýkania prominentných azerbajdžanských novinárov a podnikateľov, si Azerbajdžan zvolil Turecko ako svojho nového strategického partnera, čím definitívne ukončil obdobie rovnováhy medzi Ruskom a Tureckom.
Perspektívy pre EÚ a regionálnu stabilitu
V tejto súvislosti je dôležité reflektovať na perspektívy EÚ, ktorá by sa mala usilovať o zmierenie medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Podpora Pašinjana v jeho úsilí o integráciu do EÚ, spolu s realistickými perspektívami pre Azerbajdžan, sú krokmi k dlhodobému mieru. Je nevyhnutné prehodnotiť aj možný vstup Turecka do EÚ, čo by viedlo k posilneniu strategických väzieb medzi Bruselu a regiónmi Kaukazu.
Varovanie pre Slovensko a výkon ruského vplyvu
Ruské zlyhania v regióne by mali byť varovaním aj pre Slovensko. Hrozby zo strany Vladimira Putina sa nemôžu podceňovať, najmä keď sa jeho politika prikláňa k sklonu k despotizmu a vojenským zásahom. Slovensko by malo zúročiť lekcie z arménskej a azerbajdžanskej situácie a hľadať spôsoby, ako sa vyhnúť podobnému osudu, akým sú predpokladaný útlak a destabilizácia pôsobením mocnejšieho suseda, akým je Rusko.
