130-tisíc voľných miest, no vy ste bez práce? Vitajte v najväčšom slovenskom paradoxe
Akuálne štatistiky naznačujú, že Slovensko sa nachádza v paradoxnej situácii. Zatiaľ čo oficiálne údaje zaznamenávajú rekordne nízku nezamestnanosť pod 4%, pritom je v krajine viac než 130-tisíc voľných pracovných miest. Rôzne firmy sa snažia prilákať zamestnancov, avšak uchádzači o prácu čelí množstvu problémov a nedorozumeniam, ktoré zúfalo sťažujú ich šance na zamestnanie.
Očakávali by ste, že pri takejto ponuke práce bude zamestnanie ľahké získať, no už mnohí zúfalí kandidáti hlásia, že ich skúsenosti sú úplne iné. V odboroch, kde sú voľné miesta, sa často nachádzajú žiadatelia, ktorí nespĺňajú požadované kvalifikácie. Vhodných ponúk je skutočne pomenej, a komunikácia s firmami je fádna, s dlhými čekovacími časmi na spätnú väzbu.
Dôvody nedostatku zamestnancov
Zuzana Rumiz, prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska, tvrdí, že tento nesúlad na trhu práce je spôsobený rozporom medzi potrebami zamestnávateľov a realitou uchádzačov. Klasické pozície oslabujú v dôsledku automatizácie a digitalizácie a mnohé sektory sa transformujú na technicky náročnejšie, čo od uchádzačov vyžaduje nové znalosti a zručnosti.
Obrovský dopyt po zamestnancoch spôsobuje tlak na pozície ako IT odborníci, technici v zdravotníctve a v remeselníckych profesiách, zatiaľ čo administratívne pozície bojujú s pretlakom uchádzačov. Mnozí odborníci si tak musia dávať pozor, aby neupadli do pasce, ktorá je zapríčinená rôznymi faktormi, medzi ktoré patrí aj opatrnosť zamestnávateľov.
Odpor voči zmene
Zamestnávatelia sa na trhu zamestnania často boja prijímať nových pracovníkov. Slovenská ekonomika síce rastie, no rast je pomalý a firmy nechcú zanedbať svoje investície. Uchádzači o zamestnanie zasa váhajú opustiť svojich súčasných zamestnávateľov, ak už majú stabilnú prácu, čím sa situácia ešte viac zhoršuje.
Okrem toho existuje aj veľký regionálny rozdiel. Výrazná nerovnosť v ponuke zamestnania sa prejavuje aj v rozdelení nezamestnanosti, kde niektoré oblasti, ako Bratislavský kraj, majú sprístupnených takmer 60-tisíc voľných miest, zatiaľ čo v Prešovskom kraji je ich iba niečo málo nad 3-tisíc. Pre väčšinu uchádzačov z menej rozvinutých regiónov to môže byť neprekonateľná prekážka.
Nový prístup v nábore zamestnancov
Súčasné firmy, ktoré chcú uspieť, si začínajú uvedomovať, že perfektní kandidáti neexistujú. Príklady dobre fungujúcich zamestnávateľov ukazujú, že je potrebné byť flexibilný v náborovom procese a usilovať o rozpoznanie potenciálu uchádzačov, ich motivácie a schopnosti učiť sa. Dôležitá je aj rýchlosť, pretože konkurencia sa nedá ignorovať.
Takisto je kriticky dôležité, aby podniky nepristupovali k práceneschopným univerzálnym požiadavkám, ale iba k tým najnutnejším a prispôsobovali náborovým proces vlastným potrebám. Bez rozumného riadenia zamestnania a rozpočtov nemôžu zamestnávatelia očakávať, že si udržia cenných zamestnancov na dlhé obdobie.
Ekonomické trendy v kontexte eurofondov
Slovenská ekonomika zároveň čelí aj výzvam vo využívaní eurofondov. Finančné príspevky z EÚ, ktoré dosiahli od roku 2004 takmer 29 miliárd eur, môžu poslúžiť k zníženiu regionálnych rozdielov, no k tomu je potrebné dôsledné plánovanie a efektívne regulácie. Podľa Ľubomíra Andrassyho z Najvyššieho kontrolného úradu, čerpanie eurofondov nesmie byť ľahkovážne a musí sa riadiť kvalitnými inštitúciami a postupmi.
Na Slovensku, kde vzniká množstvo voľných pozícií a zároveň existujú aktívne žiadosti o zamestnanie, je nesmierne dôležité hľadať rovnováhu medzi pracovnými miestami a kvalifikovanými pracovníkmi. Bez tejto rovnováhy bude paradox nedobrovoľného bezpráce i naďalej pretrvávať.
