Budúcnosť vesmírnych letov sa rodí v Košiciach: Inovatívny tepelný štít slovenských študentov
Slovenskí študenti z Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) sa pod vedením tímu HARTS snažia posunúť hranice vesmírnych technológií. Pracujú na vývoji hybridného tepelného štítu, ktorý má potenciál prekonať súčasné limitácie, s ktorými sa vesmírne plavidlá stretávajú pri návrate na Zem.
V súčasnosti sa najmodernejšie rakety a kozmické lode postupne vylepšujú, no ich návrat do atmosféry ostáva technologicky náročným procesom. Prípad nehody raketoplánu Columbia v roku 2003, pri ktorej prehrali životy siedmi astronauti, ukázal, aké kritické je zdokonalenie tepelných štítov. Slovenský tím HARTS hľadá účinné riešenie, ktoré by zlepšilo túto ochranu a znížilo riziko.
Ambiciózny projekt a jeho výzvy
Vedúci tímu HARTS, Patrik Richtarčík, hovorí o inováciách, na ktorých pracujú. Cieľom je vyvinúť tepelný štít, ktorý efektívne zvládne opakované lety do vesmíru bez potreby náročných údržbových prác. Tím sa najprv zameriaval na aktívne chladenie, no zistil, že objem chladiva potrebného na efektívne fungovanie by bol príliš vysoký.
Našťastie, tím dostal cenné rady od odborníkov z európskej spoločnosti Ariane Group. Ich experimenty s ablatívnymi štítmi, ktoré sa pri prechode atmosférou premieňajú na plyn a odvádzajú teplo, posunuli slovenských študentov k hybridným štítom kombinujúcim aktívne a pasívne chladenie.
Úspešný test hybridného tepelného štítu
Dňa 10. marca 2026, tím uskutočnil demonštráciu svojej technológie v rámci programu REXUS, organizovaného nemeckou a švédskou vesmírnou agentúrou. Suborbitálna raketa vyletela do výšky 85 km, čo umožnilo tímu simulovať množstvo faktorov, ktoré sa objavujú pri bežných vesmírnych letoch. Na palube sa nachádzala malá kapsula známa ako FFU (Free Falling Unit), ktorá obsahovala vyvinutý šít. Pri páde dosiahla kapsula trojnásobok rýchlosti zvuku, čím sa vytvárali teploty, potrebné pre testovanie rozloženia tepla na štíte.
Hoci sa kapsula zahriala len na 200 °C, čo nie je porovnateľné s teplotami pri reálnych návratoch z obežnej dráhy, experiment bol dôležitý na posúdenie schopnosti čelného tepelného štítu efektívne odvádzať teplo. Bohužiaľ, po experimente sa dáta z kapsuly nenašli, čo tímu znemožnilo detailnejšie vyhodnotenie výsledkov.
Podpora a budúcnosť slovenského vesmírneho priemyslu
Podľa Patrika Richtarčíka, aj keď je na Slovensku ešte dlhá cesta pred nami, sú možnosti zapojiť sa do vesmírnych projektov značné. Študenti majú príležitosti zapojiť sa do programov s podporou Európskej vesmírnej agentúry (ESA), a to bez ohľadu na to, že vesmírne inžinierstvo nemusí byť len doménou špecializovaných spoločností.
Tím HARTS sa snaží pozitívne prispieť k rozvoju vesmírneho sektora na Slovensku a uchovať si pozíciu v globálnom prostredí. Ich inovatívny prístup a technológie majú potenciál posunúť našu krajinu na vrchol vesmírnych inovácií.
