Falošné ploty a referendum: Kritika na adresu Roberta Kaliňáka
V súčasnosti je situácia na Slovensku zložitá a plná paradoxov. Robert Kaliňák, bývalý minister, sa stal symbolom absurdity a plytvania verejnými financiami. Po neďaleko legendárnej Kukurice vzniká falošný plot, ktorého náklady sa odhadujú na približne milión eur. Tento projekt sa zaradil medzi atrakcie Bratislavčanov, ktorí sa na ňom nielen smejú, ale ho vnímajú aj ako ukážku bezohľadného míňania peňazí na nezmyselné projekty.
Okrem tohto falošného plotu sa Kaliňák podieľa aj na ďalších podivných výdavkoch, ako je inštalácia machovej steny za 150-tisíc eur či kúpa luxusných sedačiek za 14-tisíc eur. Ďalšie výdavky súvisia s prešovskou nemocnicou, ktorá prekročí plánovaný rozpočet o viac než 200 miliónov eur.
Pohľad na situáciu v politike je alarmujúci. Keď sa na Slovensku začne petícia na referendum, ktorú musí podporiť minimálne 350-tisíc voličov, podieľajú sa na protestoch stále tí istí ľudia, ktorí predtým obhajovali vládu. Zrazu znevažujú referendum ako „plytvanie“, pričom by sa mali ich zástupcovia s takouto kritikou zaoberať ešte pred voľbami.
V súčasnosti sa diskutuje o neúspešnosti referenda, pričom zaznieva názor, že je potrebné, aby k nemu pristúpili všetky významné politické subjekty. Príkladom je úspešné referendum z roku 2003, kedy sa o vstupe do EÚ zúčastnilo viac ako 52 percent voličov. Avšak aktuálne referendum čelí nezáujmu, a to najmä kvôli tomu, že jeho otázky sú namierené priamo proti Robertovi Ficovi a jeho najbližšej vláde.
Obmedzenie účasti opozície na referende sa stáva kritickým bodom. Neochota zapojiť sa môže prameniť z nedôvery v úspech akcie. Zákon nezakazuje vyhlásenie referenda, ak sa nezaručí jeho úspešnosť, a práve to využívajú politické subjekty vo svoj prospech.
Pritom neúspešné referendum môže stáť štátne prostriedky zhruba 12 miliónov eur, čo je v porovnaní so sumami za Kaliňákove projekty priam zanedbateľné. Napriek tomu, že bolo neúspešné, má pre množstvo občanov význam. Dáva legitímnosť rozhodnutiam, a to nielen v súčasnosti, ale aj vo vzťahu k historickým udalostiam, ako je rozdelenie Československa.
Na Slovensku sa však tento nástroj priamej demokracie často zneužíva na politické kampane. Vysvetlenie je jednoduché: populistické strany využívajú referendum na polarizáciu spoločnosti a konfrontáciu s opozíciou.
