Robert Fico nie je Konštantín Filozof: Obracia sa do minulosti, lebo sa bojí prítomnosti
V komentári Martina Behula sa kriticky hodnotí postavenie Roberta Fica, predseda vlády Slovenskej republiky, ktorý sa snaží oprieť o historické odkazy a ideológie, avšak v súčasnosti vyzerá, akoby sa bál čeliť výzvam dneška. Na galavečere oslavujúcom sviatok svätého Cyrila a Metoda na Devíne, Fico predvádzal tendencie k patetizmu a historickému sentimentu, ktoré nemajú reálny základ v súčasnosti, ale skôr evokujú obavy z toho, čo je pred ním.
Bližšie k Maďarom ako k Čechom
Fico vo svojich vyhláseniach často spája Slovensko s historickými udalosťami a postavami, pričom nanovo interpretuje význam ústavy zo 1992. Vzletne sa odvoláva na dedičstvo Veľkej Moravy a svätých Cyrila a Metoda, avšak jeho argumenty sa javia povrchné, keď ich porovnáme s inými národmi, ktoré sa spoľahnú na silný demokratický rámec bez historických komplexov. Francúzi, Nemci či Poliaci nemajú potrebu zlučovať svoju identitu s dávnymi ríšami, lebo majú jasné fundamenty súčasnosti v svojich ústavách.
Rétorika a podstata Fica
Premiér sa snaží uspokojiť voliči návratom k teóriám a symbolom, ktoré pevne stoja na historických pilieroch, ako je napríklad predstava dubisko – symbolu sily a stability. V skutočnosti však naháňa niečo, čo nemôže byť fyzicky prenesené do súčasnej reality: jeho interpretácia cirilo-metodského dedičstva sa stáva iba nástrojom na ospravedlnenie vlastných politických cieľov.
Byzancia nie je Rusko
Fico sa snaží spojiť s historickým kultúrnym dedičstvom, ktoré však nesúvisí so súčasným politickým kontextom. Byzancia, ktorá mala svoj význam v rozvoji latinčiny a rímskeho práva, nemôže byť hybnou silou v moderných vzťahoch medzi Východom a Západom, najmä ak sa vnáša do debaty o ruskej politike. Týmto spôsobom Fico postráda relevanciu, ktorá by mohla spájať občanov dneška.
Ústava a rešpekt
Chýbajúci rešpekt k ústave a zásadám právneho štátu, ktoré Fico opakovane ignoruje, oslabuje požiadavky a záväzky, ktoré vo svojich prejavoch tak rád citoval. Prejavil neochotu zodpovedať za opakované porušenia ústavných noriem, čím sa jeho retorika stáva len prázdnym gestom bez skutočnej hodnoty v praxi.
Záver: Potrebujeme férového a otvoreného lídra
Rastúca frustrácia z politických cirkusov a historického romantizovania generuje potrebu pre zmenu. Slovensko potrebuje lídra, ktorý sa nebojí postaviť čelom k aktuálnym výzvam a ktorý nebude utekať do minulosti, aby unikol zodpovednosti za prítomnosť. Fico ostáva v zajatí dejín, zatiaľ čo súčasnosť a jej otázky sa vyžadujú urýchlene vyriešiť a nesmú byť prehliadané.
