Koniec závislosti od Washingtonu: Európa spúšťa obrovský projekt, ktorý má nahradiť drahé americké zbrane
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij na samite Koalície ochotných v Paríži 13. júla 2026 oznámili ambicióznu iniciatívu, ktorou deväť európskych krajín spúšťa vývoj vlastného protiraketového štítu nazvaného Freyja. Tento projekt prichádza na pozadí krízovej situácie, kde sú americké zásoby protiraketových systémov Patriot na ústupe, a zima na Ukrajine sa blíži. Európa sa tak rozhodla nielen vystúpiť z tieňa americkej podpory, ale aj využiť ukrajinské vojenské skúsenosti na posilnenie svojej vlastnej obrany.
Zima sa blíži
Na pozadí rastúcej hrozby ruských útokov a oslabujúcich zásob amerických rakiet, lídri deviatich európskych krajín, vrátane ukrajinského prezidenta Zelenského, spoločne uznali urgentnosť tejto situácie. Zásoby rakiet PAC-2 a PAC-3, ktoré dodáva USA pre ukrajinskú protivzdušnú obranu, sa dramaticky znižujú. V súvislosti s ďalšími geografickými konfliktami museli Spojené štáty presmerovať časť týchto rakiet na Blízky východ, čím výrazne oslabili pomoc poskytovanú Ukrajine. Zelenskyj verejne upozornil, že na prežitie zimy bude potrebovať urgentne tristo rakiet z týchto systémov.
Nový prístup v obranných strategických iniciatívach
Odpoveďou na túto krízu sa stal projekt Freyja, na ktorého vývoji spolupracuje deväť krajín: Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Španielsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Cieľom je vytvoriť systém, ktorý bude plne kompatibilný s existujúcimi európskymi radarmi a veliteľskými stanovišťami, ktorý zníži náklady na nahradenie drahých amerických rakiet a podporí európsku strategickú nezávislosť.
Ukrajinská expertíza a európska spolupráca
Ukrajina pritom neobohacuje iba projekt o dopyt, ale aj o cenné know-how a skúsenosti získané v bojoch proti ruským balistickým raketám. Podľa Zelenského, ak sa všetko podarí, nový obranný systém by mohol byť nasadený už o rok, hoci odborníci varujú, že realizácia tohto ambiciózneho plánu narazí na mnohé technické aj priemyselné výzvy.
Varovania pred nacionalizmom
Macron vyzval lídrov na potrebnú jednotu a zdôraznil, že projekt Freyja je príležitosťou dokázať, že Európa vie zabezpečiť svoju vlastnú bezpečnosť. Jeho varovanie pred fragmentáciou obranného priemyslu prichádza po nedávnom zlyhaní francúzsko-nemecko-španielskeho projektu stíhačky novej generácie, ktorý skončil v neusporiadanej konkurencii medzi národnými zbrojovkami. Macron upozornil, že takýto nacionalizmus môže viesť k sprintu na krátku trať, ktorý z dlhodobého hľadiska oslabí európsku obranu.
Záväzky a ďalšia podpora
Francúzsko okrem toho udelilo Ukrajine licencie na výrobu pokročilých zbraní a zaviazalo sa zaslať ďalšie systémy protivzdušnej obrany SAMP/T a šesťnásť stíhačiek Rafale do rokov 2028-2029.
Budúcnosť ukrajinského obranného sektora
V rámci parížskeho summitu sa taktiež objavili plány na povojnovú obnovu Ukrajiny a vypracovali sa iniciatívy na vytvorenie Mnohonárodných síl pre Ukrajinu, ktoré sa budú cvičiť v susedných krajinách a pripravené pre prípadné prímerie. Nemecký kancelár oznámil, že krajina sa zapojí do obrovského úverového programu Európskej únie, čím sa posilnia obranné kapacity Ukrajiny a opätovne sa prepoja britské a európske zbrojárenské sektory.
Ak sa projekt Freyja osvedčí, parížsky samit sa zapíše do histórie ako zlomový moment, kedy sa Európa rozhodla vziať osud svojej obrany do vlastných rúk a z Ukrajiny sa stane rovnocenný partner v oblasti bezpečnostnej politiky.
