Pokračovanie energetickej pomoci v rukách štátu
Slovenské domácnosti stále žijú s cenami energií, ktoré sú často odlišné od tých na medzinárodných trhoch, a to najmä po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. V tomto období štát začal poskytovať dotácie, pričom mnohé z týchto pomoci by mali pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Od nástupu krízy sa predpokladajú ďalšie výdavky vo výške stoviek miliónov eur.
OECD a dotácie na energie
Podľa aktuálnych údajov OECD malo Slovensko v roku 2024 druhé najvyššie verejné výdavky na dotácie v sektore energetiky a palív medzi členskými štátmi. Vláda dostala odporúčania na zmenu prístupu, pričom sa zdôrazňuje, že ukončenie dotácií by prinieslo ekonomické a environmentálne výhody. Zásady trhového prístupu by mohli podporiť efektívnejšie využívanie energii a zrýchliť prechod na menej uhlíkovo intenzívne zdroje.
Plány na rok 2027 a reakcia dodávateľov
Podľa informácií od Juraja Marčeka, predsedu Združenia dodávateľov energií, štát potichu pripravuje pokračovanie dotácií aj na rok 2027. Hoci konkrétne parametre ešte neboli predstavené, dodávatelia energií vyžadujú jasné podmienky na prípravu produktov a komunikáciu so zákazníkmi. V súčasnosti sa vo verejnosti diskutuje o tom, či takéto dotácie naozaj prinesú požadované výsledky alebo len zakrývajú hlbšie problémy v energetickom sektore.
Ceny elektriny a plynu
Ministerka hospodárstva Denisa Saková vysvetlila, že domácnosti budú i naďalej využívať zľavnenú elektrinu, ak Európska komisia opätovne schváli tento postup. V aktuálnej situácii platí, že elektrina sa ponúka za 73 eur za megawatthodinu, pričom ak by sa ceny opäť počítali z trhových cien, mohli by stúpnuť na úroveň okolo 100 eur za megawatthodinu. Toto by znamenalo nárast o približne jednu tretinu, čo by mohlo mať zásadný dopad na rozpočet domácností.
Neregulované ceny a nové výzvy
Pri cenách zemného plynu sa štát musí rozhodnúť, či bude pokračovať v dotovaní, alebo sa vráti k predchádzajúcemu modelu regulácie. Analytici varujú pred možným skokovým nárastom cien, ak by sa energopomoc v súčasnej konfigurácii ukončila. Dlhodobé zásahy do cenového systému majú potenciál deformovať trh a oslabovať konkurenciu, čo tiež znižuje motiváciu občanov na úspory.
Význam a náklady dotácií
Aktuálna dotačná schéma na energopomoc by mohla stáť približne 260 miliónov eur, čo je výrazný pokles v porovnaní s nákladmi, ktoré prevyšovali 400 miliónov eur pred rokom. Napriek znižovaniu nákladov odborníci varujú, že pokračovanie takýchto dotácií môže demotivovať vládu z reformy energetickej politiky, a že sa tým z pôvodného problému len zasypávajú ďalšie náklady do budúcnosti.
Odborné názory na budúcnosť energetickej politiky
V mnohých diskusiách na tému energetickej politiky sa poukazuje na to, že štát by mal preskúmať možnosť, ako najefektívnejšie rozdistribuovať pomoc bez toho, aby sa viazala na konkrétne spotreby energií. Analytici varujú, že ak nový systém emisných povoleniek vstúpi do účinnosti v roku 2028, ceny energií by mohli opäť skokovo narásť.
Výzvy pred vládou a spoločnosťou
V súčasnej podobe energetická pomoc neodráža plne potreby celého spektra domácností, a preto bude zaujímavé sledovať, aké opatrenia prijme budúca vláda. Očakávajú sa úpravy, ktoré by mali motivovať domácnosti k efektívnejšiemu využívaniu energií a prevencie zbytočných strát, čím by sa zabezpečila stabilita v energetickom sektore.
