Ľuboš Blaha bude učiť na škole podriadenej Putinovi. Nemecký expert vysvetľuje, prečo už nejde len o obyčajnú univerzitu.

Pavol
22 Min Read

Ľuboš Blaha na MGIMO: Nová etapa v geopolitike?

Europoslanec Ľuboš Blaha nedávno oznámil svoj nový akademický cieľ, ktorým je pôsobenie na Moskowskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO). Podľa jeho vlastných slov by mal vyučovať bez nároku na honorár. Zatiaľ čo táto informácia nie je žiadnou novinkou, otázky, ktoré okolo MGIMO vyvstávajú, sú obzvlášť zaujímavé, najmä vo svetle ruských politických okolností a ich vplyvu na medzinárodné vzťahy.

MGIMO: Elitná inštitúcia s politickým pozadím

Moskowský štátny inštitút medzinárodných vzťahov, známy aj ako MGIMO, je jednou z najprestížnejších diplomatických škôl v Rusku. Od svojho vzniku v 1944 je táto inštitúcia historicky spojená s ruským ministerstvom zahraničných vecí, kde skončili viacerí významní diplomati, ako napríklad Sergej Lavrov, Miroslav Lajčák či Jaroslav Haščák. Absolventi MGIMO sa zväčša usadzujú vo funkciách, ktoré priamo ovplyvňujú ruskú外交政策, čo vyvoláva značné obavy o možnej politickej zodpovednosti a vplyve Blahovho angažovania na spôsoby, akými bude MGIMO ovplyvňovať medzinárodné diskurzy.

Expert na ruskú politiku vyjadruje obavy

Nemecký politológ Felix Riefer, odborník na ruské zahraničnopolitické think-tanky, varuje pred dôsledkami Blahovho rozhodnutia. Podľa jeho slov, prijatie pozície na MGIMO odhaľuje etické a politické napätia, najmä počas rusko-ukrajinskej vojny. Zmienka o MGIMO a jeho prepojení na dezinformačné kampane vyvoláva pochybnosti nad akademickou spoluprácou a zodpovednosťou verejných činiteľov.

Inštitúcia v medzinárodnej izolácii

Po ruskej anexii Krymu v roku 2014 sa MGIMO dostalo do medzinárodnej izolácie, no stále ostáva kľúčovou inštitúciou v príprave ruských diplomatických elít. Riefer zdôrazňuje, že táto inštitúcia formuje naratívy Kremľa a pripravuje diplomatikov, ktorí majú vo svojej moci presadzovať ruské záujmy na medzinárodnej scéne.

Symbolické dimensiony Blahovho pôsobenia

Blaha sám seba označil za „Harvard nezápadného sveta“ a plánuje viesť semináre o geopolitike s dôrazom na názory amerického politológa Johna Mearsheimera, známou postavou teórie ofenzívneho realizmu. Jeho argumenty sú však spochybňované a ruskí činitelia ich často citujú, čo poukazuje na kontroverzné politické naratívy.

Politická izolácia v Európskom parlamente

Podľa nemeckého europoslanca Lukasa Siepera, Blaha a jeho strana sú v Európskom parlamente politicky izolovaní. Napriek kritike si však Sieper myslí, že by europoslanci nemali byť penalizovaní za rozhodnutia o svojom pôsobení v zahraničí.

Budúcnosť akademickej spolupráce

Otázky Blahovho budúceho pôsobenia na MGIMO otvárajú diskusie o etike politického angažovania v akademickej oblasti, najmä vzhľadom na jeho predchádzajúce pôsobenie a postoje. V tejto súvislosti je náročné predpovedať, aký dopad bude mať jeho angažovanie na ruskú zahraničnú politiku a medzinárodné vzťahy v širšom kontexte.

Share This Article