Vláda ignoruje potreby najchudobnejších okresov, pracovníci sú bez podpory
V aktuálnom roku sa situácia v najmenej rozvinutých okresoch Slovenska, nazývaných aj hladové doliny, nezlepšila. Podľa vyjadrení z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) nebol schválený ani jeden nový projekt na podporu pracovných miest v týchto obciach. Každý ôsmy obyvateľ Slovenska žije v jednom z 12 najmenej rozvinutých okresov, kde miera nezamestnanosti však ostáva vysoká.
Stagnácia a beznádejne vysoká nezamestnanosť
Miera nezamestnanosti vo východných a južných regiónoch Slovenska sa pohybuje na úrovni 10,2 percenta, čo je síce pokles v porovnaní s 19,6 percenta v roku 2013, avšak stále ide o znepokojivú úroveň. Aktuálne je bez práce dlhšie ako rok takmer 62-tisíc ľudí, pričom veľká časť z nich, približne 25-tisíc, žije práve v týchto najmenej rozvinutých oblastiach.
K situácii prispieva aj zvyšujúci sa počet poberateľov sociálnych dávok, ktorý prekonal 50-tisíc, čo je porovnateľné s obyvateľstvom v 10. najväčšom meste Slovenska, Poprade. Voľné pracovné miesta v týchto oblastiach sú takmer nedohľadne – ku koncu prvého polroka 2026 sa evidovalo iba 2 090 voľných miest.
Analytik Poukazuje na vládnu rezignáciu
V analytickej správe pre Aktuality.sk Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti upozorňuje na to, že vláda akoby rezignovala na zlepšovanie socioekonomických podmienok v týchto regionálnych oblastiach a naďalej sa spolieha na eurofondy, ktorých efektivita sa ukazuje ako problematická.
„Nešťastné je, že len v tomto roku vláda nezainvestovala do pracovných miest v týchto regiónoch. Nie je známe, prečo bola takáto rozhodujúca podpora na nule, keď predchádzajúce roky priniesli väčší objem financií a pracovných miest,“ dodáva analytik.
Pokles podpory a zmeny v systému
V uplynulých rokoch bola podpora hladových dolín výraznejšia, no jej výška kolísala. Napríklad v roku 2023 bolo investovaných viac než 43 miliónov eur, pričom najviac pracovných miest (870) bolo vytvorených v roku 2024. Nový systém určovania najchudobnejších okresov sa menil s prijatím zákona o podpore prioritných okresov. Zatiaľ čo predtým sa vychádzalo z miery nezamestnanosti, teraz sa regionálne rozdiely hodnotia pomocou Indexu územného regionálneho rozvoja.
Ministerstvo na podporu prioritných okresov vyčlenilo 13,3 milióna eur. Tento príspevok však neslúži výlučne na vytváranie pracovných miest, ale aj na komplexný rozvoj regiónov. Vznik alebo udržanie pracovných miest je len jedným z možných výsledkov projektov, ktoré by mohli byť podporené, odvíjajúci sa od ich zamerania.
Dôsledky regionálnych rozdielov pre krajinu
Páleník upozorňuje na negatívne dôsledky nedostatočne riešených regionálnych rozdielov, ktoré sa postupne prehlbujú. Zatiaľ čo niektoré regióny prosperujú, iné zaostávajú a obyvateľstvo cíti beznádejne. Ekonomické a sociálne efekty sa tak postupne prelievajú aj do okolitých oblastí. „Zaostávanie jednej oblasti môže zasiahnuť aj susedné regióny. Naopak, prosperujúci region môže posunúť vpred aj svojich susedov,“ konštatuje Páleník a varuje pred narastajúcou polarizáciou v spoločnosti.
