Mýty a fakty: Prečo z veterných parkov vznikol výbušný problém Slovenska?
Slovensko sa na poli veternej energie nachádza v zložitých vodách. S podielom veternej energie na výrobe elektriny iba v stotinách percenta patríme medzi krajiny s najnižšou aktivitou v tejto oblasti v celej Európskej únii. Naproti tomu priemer v EÚ sa pohybuje okolo pätiny vyrábanej elektriny. Na Slovensku sú totiž zatiaľ v prevádzke len dva veterné parky – Cerová a Myjava-Ostrý Vrch, ktoré boli uvedené do chodu už v rokoch 2003 a 2004. Množstvo nových projektov čaká na schválenie a v súčasnosti sa plánuje až tridsaťpäť nových veterných parkov, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť podiel veternej energie. Avšak ani jeden z predložených projektov zatiaľ nezískal kladné stanovisko v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Protesty a odpor obyvateľstva
V poslednom čase téma veterných parkov nabrala na intenzite, kvôli snahám domácich a zahraničných investorov. Rôzne firmy ako WSB Invest, SPP a dánska Eurowind Energy predložili konkrétne zámery na výstavbu v rozličných lokalitách po celom Slovensku. Množstvo obyvateľov však bolo z plánov prekvapených, čo viedlo k rozsiahlej vlne odporu a protestov. V Hlohovci, napríklad, radnica o projekte veterného parku počula len z neoficiálnych zdrojov.
Obce po celom Slovensku začali organizovať miestne referendá, pričom v mnohých hlasovali obyvatelia drvivou väčšinou proti výstavbe veterných turbín. V Kamanovej sa dokonca až 80% účastníkov referenda vyslovilo proti plánom na výstavbu.
Petície a politická reakcia
Na pozadí týchto udalostí vznikli aj celoslovenské petície. Jedna z najvýznamnejších, s názvom „Petícia za Slovensko bez veterných parkov“, dokázala zhromaždiť vyše 17 000 podpisov. Investori tento odpor pripisujú neinformovanosti verejnosti o veternej energii, politickému odporu a dezinformáciám.
Na druhej strane však ministerstvo životného prostredia stále nevydalo kladné stanovisko pre žiadny z posudzovaných projektov, pričom rezort zdôrazňuje, že nutný je súhlas miestnych obyvateľov. Prostredníctvom verejných diskusií sa názory miestnej komunity pekne odrážajú, pričom len vo Stupave sa vyše 85% prítomných postavilo proti navrhnutým projektom.
Hrozba finančných sankcií a medzinárodné záväzky
Slovensko čelí aj medzinárodným záväzkom, keďže nevybudovanie nových obnoviteľných zdrojov, vrátane veterných elektrární, môže krajine spôsobiť značné finančné straty. Vláda Eduarda Hegera zahrnula tento záväzok do Národného plánu obnovy a odolnosti. Ak sa termíny stanovené EÚ na splnenie týchto záväzkov nebudú dodržané, Slovenskú republiku môže stáť až 450 miliónov eur z európskych fondov, pričom Európska komisia už začala konanie proti Slovensku o porušení právnych predpisov EÚ.
Neinformovanosť a obavy verejnosti
Odborníci však varujú, že cieľom akceleračných zón je zrýchliť povoľovacie procesy pri zachovaní všetkých environmentálnych požiadaviek. Medzi odporcami vychádzajú na povrch obavy o vplyvoch veterných parkov na ľudské zdravie. Argumenty ako infrazvuk či zmeny krajinného rázu sa stali bežné v diskusiách. Zatiaľ čo viaceré tvrdenia proti veterným turbínam nie sú vedcami dostatočne podložené, je jasné, že diskusia o tejto téme ostáva polarizujúca, a Slovensko sa nachádza pred významným rozhodnutím, ako ďalej nakladať s potenciálom veternej energie.
