Vojtaššákovo blahorečenie: Otázka pre celú spoločnosť
Aktuálne sa príbeh blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka dostáva do novej fázy, na čo poukazuje aj Ľubomír Jaško, politický komentátor. Dôležité je zamyslieť sa, či môže byť mučeník komunistického režimu, ktorý bol členom Štátnej rady a prihliadal na protižidovskú politiku, vzorom pre slovenských katolíkov. Mnohí verní a čelní predstavitelia cirkvi sú presvedčení, že takýto proces má prebiehať bez vonkajšieho zasahovania. Tí, ktorí majú iný názor, by sa mali starať o svoje vlastné problémy a hodnoty, ktoré sa dejú v „ich cirkevnej kuchyni“.
Je však zaujímavé, že slovenská katolícka cirkev sa aktívne zapája do spoločenského diskurzu. Vo verejnej sfére od štátu požaduje rešpekt pre zväzky osôb rovnakého pohlavia, zorganizovala štátne sviatky a baktérie ich nároku na mravnosť. Týmto sa cirkev stáva súčasťou politického dialógu, čím vyvoláva otázky o svojich prioritách a povinnosti voči spoločnosti, ktorú zastupuje.
Od blízkeho vzťahu k štátu k historickej reflexii
Blahorečenie a svätorečenie sú dôležitými marketingovými nástrojmi pre cirkev, cez ktoré sa snažia sprostredkovať idey hrdinstva a cností. V prípade Vojtaššáka by jeho blahorečenie znamenalo aj účast celého štátu, vrátane vydania špeciálnych známok a pomenovania miesto jeho ctihodného mena. Avšak, skutočnosť je taká, že jeho život nezostáva len v rámci cirkevnej histórie, ale úzko súvisí s traumami a historickými udalosťami, ktoré Slovensko zažilo – od obdobia, kedy sa stalo Hitlerovým bábkovým štátom až po éru komunizmu, kedy sa riadilo ideológiou, ktorá vyžaduje otvorený pohľad na slobodu a neslobodu.
Slovenský katolicizmus sa síce prirodzene vyznačuje antikomunizmom, ale je potrebné usilovať sa o širšie chápanie neslobody, ktorá neprichádza len z tyranizujúcej štátnej moci, ale aj z aktuálneho stavu vlahorných koalícií, ktoré sa spojujú s nacionalistickými a intolerantnými ideami. Komentátor Jaško astane, že Vojtaššákovo blahorečenie je ohrozené nielen pomalými reakciami vatikánskych úradníkov, ale aj nedôverou voči úplnému pochopeniu slovenských dejín.
Podnet k verejnej diskusii
Zaťatosť cirkevného predsavzatia vo vzťahu k Vojtaššákovi neodráža len sebectvo, ale aj nedôveru voči širšiemu rozhovoru o historiografii Slovenska. Môže to viesť k podnetnej diskusii o mocenských vzťahoch a o tých, ktorí sú na okraji histórie. Je dôležité, aby sa objavili otázky, ktoré reflektujú postavenie mocných a bezmocných a komplexnosť slovenskej identity v kontexte dôležitých historických udalostí. Táto diskusia by mohla zmeniť naratívy a prispieť k hlbšiemu porozumeniu slovenských dejín, čo by nakoniec mohlo viesť k ohodnoteniu hodnoty duchovného odkazu a samozrejme aj k uznaniu vlastných chýb.
