Slovenské verejné financie narazili na strop, varuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že slovenské verejné financie sa ocitli na hrane svojich možností, pričom ďalšia kríza by mohla mať pre krajinu mnohonásobne bolestivejšie dôsledky ako predchádzajúce. Po rokoch odkladania potrebných reforiem je už súčasný stav vyčerpania priestorov na zadlžovanie a všetky znamenia naznačujú, že budúce hospodárske turbulencie budú pre Slovensko mimoriadne náročné.
Členovia RRZ vo svojej najnovšej štúdii varujú, že ako ekonomiky fungujú v cykloch, ďalšia kríza je takmer nevyhnutná, avšak otázne je, kedy presne príde. Slovenské verejné financie nie sú v súčasnosti pripravené na takúto udalosť, a preto budeme musieť čeliť tvrdším opatreniam, ako sú vyššie dane, škrtanie sociálnych dávok či drahšie hypotéky.
Výstižné prejavy fiškálneho stresu sú už viditeľné
Predzvesťami fiškálneho napätia sú už dnes jasne zjavné znaky. Rozpočtoví experti poukazujú na zvyšovanie nákladov na obsluhu štátneho dlhu a narastajúcu politickú a spoločenskú neistotu vo vzťahu k budúcim krokom v oblasti konsolidácie. Obavy zo zvyšovania daní alebo znižovania počtu zamestnancov vo verejnom sektore sú reakciou na vyčerpávanie štátnych rezerv.
Rada apeluje na potrebnosť aktívnych reformných krokov, pretože história ukazuje, že slovenská ekonomika, hoci pomaly rastie, nie je v krízovom stave, a preto by vláda mala teraz konať na stabilizácii verejného dlhu. Opustenie úsilia o ozdravenie fiškálnych pomerov pred voľbami vytvára tlak, ktorý by mohol mať ďalekosiahle následky.
Zadlžovanie na nule – naliehavá potreba stabilizácie
Podľa analýzy RRZ je súčasný dlh Slovenska už nad bezpečnými hranicami, čo predstavuje vážnu výzvu pre slovenské verejné financie. Stav sa zhoršuje skutočnosťou, že rozpočtový priestor sa značne zúži v prípade, ak vláda nezavedie konsolidačné opatrenia. V súčasnosti je slovenský dlh z pohľadu HDP na úrovni 61 %, pričom je očakávané, že kým sa politiky nezmenia, môže vzrásť na 75 % do roku 2030.
Tento prístup by skomplikoval budúcim vládam zareagovať na nové krízové situácie, čím by sa obmedzila ich schopnosť poskytnúť adekvátne stimuly pre ekonomiku, tak pre jednotlivcov, ako aj pre podniky. Podľa RRZ je potrebné rázne pristúpiť k čiastočnému zníženiu deficitu a stabilizácii hospodárstva s účinnými a adekvátne vymedzenými krokmi.
Dlh a jeho dopady na slovenskú spoločnosť
Vysoké zadlženie nie je výhradne technickým problémom pre ministerstvo financií, ale priamo zasahuje celú slovenskú spoločnosť. Ekonomické krízy zasahujú zadlžené krajiny dramatickejšie, spôsobujúc hlbší prepad hospodárstva a oneskorenie zotavenia. Ľudia s nízkym dlhom sa môžu tešiť na rýchlejšie zotavenie a nižšie náklady na hypotéky, naopak, zadlžené krajiny čelí dlhším obdobiam hospodárskeho útlmu.
Preto je pre Slovensko nevyhnutné, aby sa zameralo na riadenie fiškálnych rizík podobne ako súkromné korporácie, ktoré vyžaduje nielen zníženie deficitu a posúvanie dlhu pod rizikovú hranicu, ale aj prevenciu nasledujúcich kríz prostredníctvom robustného legislatívneho rámca a pripravených opatrení v prípade krízových situácií.
Nové prístupy k fiškálnym rizikám
RRZ vyzýva na premyslenú stratégiu riadenia fiškálnych rizík, ktorá by sa mala rozvinúť na troch pilieroch: absorpcia, prevencia a pripravenosť. Taktiež odporúčajú zriadiť systém monitorovania a analýzy fiškálnych rizík, ktorý doteraz chýba, aby sa krajina mohla adekvátne pripraviť na ekonomické šoky a zodpovedne reagovať v čase krízy. To všetko s cieľom ochrániť životnú úroveň obyvateľstva a zachovať fiškálnu suverenitu Slovenska.
