Rusko zakázalo poslednú protivojnovú stranu, problémy pre Putina sa stupňujú
Rusko pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami podniklo radikálny krok: zakázalo poslednú otvorene protivojnovú stranu Jablko, pričom jej podpredsedu Leva Šlosberga odsúdilo na 11 rokov do väzenia. Tento čiastkový krok prichádza v čase, keď prieskumy naznačujú, že čoraz viac občanov požaduje koniec vojny na Ukrajine. Režim Vladimira Putina pokračuje v tvrdých opatreniach proti dissentným hlasom, čím zosilňuje tlak na oponentov, ktorí sa protivnejšiu rétoriku vystavujú nacistu.
História strany Jablko a jej zákaz
Ruský najvyšší súd najnovšie dal definitívne povolenie na zákaz liberálnej opozičnej strany Jablko, ktorá sa v 90. rokoch vynikala ako silná opozícia voči Borisovi Jeľcinovi. Nezabudnutelný obraz strany, ktorá sa bránila zákazu, je teraz preč, nechávajúc za sebou silu partaje, ktorá pred zákazom dosahovala 6-percentný výsledok a po zákaz odviedla úsilie k dramatickému nárastu na hodnotení 20 percent. Tento paradox naznačuje, že medzi ruskými občanmi narastá nesúhlas s rozhodnutím súdu.
Obvinenia a proces Leva Šlosberga
Lev Šlosberg, podpredseda Jablka, bol vo väzení od decembra minulého roka a jeho obžaloba sa zakladala najmä na vyjadreniach proti vojenskému konfliktu. Dôkazmi proti nemu boli aj jeho verejné statusy na platforme Telegram, v ktorých žiadal ukončenie nepriateľských akcií. V jednej z diskusií poukázal na celý rad obetí konfliktu a vyjadril lútosť nad utrpením ukrajinských vojakov. Súdne rozhodnutie, ktoré mu udelilo 11 rokov a 1 mesiac, je len potvrdením represívnej atmosféry panujúcej v krajine.
Vojenský konflikt a zmena názoru verejnosti
Ruská tvár politiky sa mení aj v reakcii na verejnú mienku. Prieskumy nezávislých výskumných skupín poukazujú na to, že 64 až 65 percent Rusov podporuje prímerie. Ukázalo sa, že mnohí občania preferujú bezpečnostné záruky pred úplným ovladaním Doneckej a Luhanskej oblasti, čo súčiastkov neprestáva byť hlavným cieľom Putina. Dokonca až 53 percent respondentov vyjadrilo podporu stiahnutiu ruských vojsk a začatiu mierových rokovaní, aj bez dosiahnutia oficiálnych cieľov vojny.
Odpovede vysoko na politickú situáciu
Zákaz strany Jablko a odsúdenie Leva Šlosberga vyžaduje zhodnotenie v kontexte širšej snahy o ovládnutie politického diskurzu v Rusku. Ruská verejnosť sa zjavne vyrovnáva s atmosférou únavy z vojny. Jablko s požiadavkami na mier a diplomaciu sa môže považovať za zástupcu mjú trouventy občanov, ktorí dnes hľadajú pokračovanie v rámci dialógu a nie vojne.
Pôvod Jablka a názorový rozchod s režimom
Opozičné hlasy ako Jablko bojujú proti narastajúcemu autoritárstvu v Rusku, a počínajúc zakázaním a represáliami, sa dostávajú do pozornosti pred nadchádzajúcimi voľbami v septembri. Na čele tohto odporu stoja aj jednotlivci ako Boris Nadeždin, ktorý sa snažil kandidovať za prezidentské kreslo, avšak čelil obvineniam zo šírenia dezinformácií. Nadeždin sa po nespočte obstaraných prekážkach ocitol v exile a jeho politická dráha ukazuje, aké ťažké je dnes nesúhlasiť s režimom Vladimira Putina.
V posledných rokoch, každý pokus o vyjadrenie nesúhlasu alebo protesty proti vojne sa stretol s nekompromisným postojom úradov. V dnešnej dobe má strana Jablko mnohé príležitosti adresovať nielen liberálny segment ruskej spoločnosti, ale aj širšiu verejnosť, ktorá sa začína nebojácne domáhať mieru a bezpečnosti v čase stále narastajúceho napätia.
