Čína môže ako prvá priniesť správy o mimozemskom živote. Preberá dominanciu vo vesmíre?
Čína stanovila pevný harmonogram pre svoju misiu Tianwen 3, ktorej hlavným cieľom je priniesť prvé marťanské vzorky na Zem do roku 2031.
Ak celý proces prebehne úspešne, Čína sa stane prvou krajinou v histórii, ktorá tento míľnik dosiahne. Americký program NASA je momentálne pre rozsiahle rozpočtové škrty vo vážnom ohrození a môže nabrať meškanie.
Odborníci varujú, že strata tohto prvenstva by pre USA znamenala technologický a politický šok porovnateľný s vypustením prvej družice Sputnik 1. V hre je obrovský vedecký prelom – existuje vysoká pravdepodobnosť, že práve v týchto vzorkách ľudstvo objaví prvé známky mimozemského života.
Je na Marse život?
K Červenej planéte poletí komplexná zostava, ktorá sa bude skladať z pristávacieho modulu, vzletového modulu, servisnej kapsuly, orbitálnej sondy a návratového modulu na Zem. Účelom misie je pristáť na Marse a získať približne 500 gramov vzoriek z jeho povrchu.
„Misia Tianwen 3 bude hľadať mikrobiálne stopy potenciálne podobné skorým formám života na Zemi, pričom zohľadní aj možnosť neznámych foriem života, ktoré sa mohli objaviť v dôsledku jedinečnej evolučnej histórie Marsu,“ vysvetlil hlavný vedec misie Hou Zengqian pre čínsku tlačovú agentúru Nová Čína.
„Bez ohľadu na to, či sa nájdu známky života, vrátené vzorky z Marsu budú mať nenahraditeľnú vedeckú hodnotu,“ dodáva výskumník.
Komplikovaný let k Červenej planéte
Štart misie Tianwen 3 je naplánovaný na rok 2028. Štartovacie okná pre lety k Marsu sa otvárajú len raz za 26 mesiacov z dôvodu vhodného postavenia planét. Okno, na ktoré misia cieli, bude otvorené od decembra 2028 do januára 2029.
Odlet sa uskutoční z kozmodrómu Wen-čchang na ostrove Chaj-nan. O vynesenie do vesmíru sa postarajú dve ťažké nosné rakety Dlhý pochod 5. Prvá raketa vynesie kombináciu pristávacieho modulu a vzletového modulu, druhá orbitálnu sondu s návratovou kapsulou.
Zostavy čaká približne 7 až 8 mesiacov trvajúci medziplanetárny let.
Ako sa budú odoberať vzorky
Po dosiahnutí Marsu obidve zostavy zakotvia na obežnej dráhe planéty. Orbitálna sonda zostane čakať, pristávací modul zaháji zostup na povrch, ktorý potrvá zhruba 7 minút. Za cieľové oblasti sú považované lokality s potenciálom na nájdenie stôp dávneho života, napríklad Utopia Planitia, Chryse Planitia alebo Amazonis Planitia. Konkrétne miesto pristátia bude vybrané do konca roka 2026.
Pristávací modul bude vybavený robotickým ramenom na povrchový zber a vrtákom schopným preniknúť až do hĺbky 2 metrov. Očakáva sa aj nasadenie malého autonómneho dronu na zber vzoriek zo širšieho okolia. Cieľom je zhromaždiť minimálne 500 gramov materiálu a hermeticky ho uzavrieť do kontajnera.
Návrat späť na Zem
Vzletový modul dopraví kontajner na obežnú dráhu Marsu, do výšky zhruba 500 km nad povrchom, kde sa stretne s orbitálnou sondou. Nasledovať bude plne autonómne spojenie, pričom pôjde o prvý prípad, keď bude takýto manéver vykonaný nad Marsom.
Robotické mechanizmy preložia kontajner so vzorkami do návratovej kapsuly. Orbitálna sonda opustí gravitáciu Marsu a vydá sa na zhruba 9-mesačnú cestu späť k Zemi. Ak všetko pôjde podľa plánu, schránka so vzorkami by mala na Zemi pristáť okolo roku 2031.
Čína už pripravuje špecializované planetárne ochranné laboratórium, ktoré zamedzí akejkoľvek biologickej kontaminácii.
Plány NASA v ohrození
Na americkej strane existuje program návratu vzoriek s názvom Mars Sample Return (MSR). Vedie ho NASA a podieľala sa na ňom aj Európska vesmírna agentúra (ESA). Misia sa nachádza vo vážnom ohrození pre prekročenie rozpočtu a problémy s financovaním.
„Ak je to pravda, predstavuje to moment ako pri Sputniku,“ povedal pre magazín Space.com bývalý riaditeľ pre výskum Marsu v NASA Scott Hubbard. „Čína nielenže ovládne titulky novín, ale môže byť prvá, kto nájde dôkazy o živote na inej planéte,“ varuje vedec.
Pôvodný letový profil misie Mars Sample Return bol navrhnutý v troch nadväzujúcich fázach. Prvú už realizuje rover Perseverance zberom vzoriek do titánových trubíc priamo na Marse.
Pre extrémnym nákladom odhadovaným až na 11 miliárd dolárov a riziku, že by sa letový plán natiahol až do 40. rokov, však NASA pôvodný koncept pozastavila a hľadá u súkromných spoločností rýchlejšie a lacnejšie alternatívy, ktoré by vzorky priniesli už v 30. rokoch.
