Ceny palív lámu rekordy. Analytici hodnotia, ako zdražovanie zasiahne peňaženky
Ďalšie zdražovanie pohonných hmôt stavia slovenské domácnosti aj firmy pred otázku, či ide o dočasný výkyv alebo trvalý štandard. Podľa údajov Štatistického úradu za 37. týždeň roka 2026 prekonali ceny benzínu hranicu 1,80 eura za liter a nafta sa drží nad 1,90 eura za liter. Prémiové palivá presiahli hranicu dvoch eur. Dôvodom je geopolitické napätie v kľúčových produkčných regiónoch a na námorných trasách.
Odborníci hodnotia, čo tento vývoj znamená pre peňaženky domácností, ako ovplyvní infláciu a čo znamená pre štátny rozpočet.
Karel Hirman: Je to jediné zmysluplné opatrenie vlády
Bývalý minister hospodárstva tvrdí, že prudký nárast cien je dôsledkom dvoch vojenských konfliktov: vojny proti Ukrajine a krízy okolo Iránu v Perzskom zálive a v Červenom mori. Predpovedať ďalší vývoj je podľa neho neseriózne, keďže situácia sa môže zmeniť v priebehu pár dní.
Do konca roka očakáva pretrvávanie vysokých cien, ak sa konflikty aspoň čiastočne neupokoja. Upozorňuje, že nejde len o infláciu spojenú s cenami ropy a plynu, ale aj o prudké zvýšenie logistických nákladov a obmedzenie výrob pre blokáciu kľúčových námorných trás.
Zníženie spotrebnej dane považuje za jediné zmysluplné opatrenie, ktoré má vláda k dispozícii. Vzhľadom na vyšší výber DPH by podľa neho nemuselo ovplyvniť plánované daňové príjmy. Iné nástroje štát podľa neho vzhľadom na závislosť od dovozu a pravidlá spoločného trhu EÚ nemá.
Radovan Potočár: Najväčší tlak vidím pri nafte
Analytik portálu Energie-portál.sk nevníma súčasné ceny ako sezónny výkyv. V 37. týždni stál benzín v priemere viac ako 1,80 eura a nafta 1,92 eura za liter, medziročne drahšie o 17 percent, respektíve takmer 32 percent. Hlavným faktorom je napätie na svetovom trhu s ropou a rafinérskymi produktmi.
Do konca roka očakáva výraznú volatilitu a skôr zvýšené ceny. Súčasnú úroveň však nepovažuje za novú trvalú normu, pri deeskalácii konfliktu môžu ceny rýchlo klesnúť.
Zdraženie palív sa podľa neho prenáša v dvoch vlnách – okamžite do cien pohonných látok a postupne cez náklady firiem na plochu niekoľkých mesiacov. Ak sa dnešné ceny udržia, dodatočný príspevok k inflácii bude v niekoľkých desatinách percentuálneho bodu.
Zníženie spotrebnej dane má podľa neho priamy účinok, je však plošné. Pri konsolidácii je kľúčový rozpočtový efekt – vyšší predaj palív môže časť výpadku kompenzovať, nie celý. Z dlhodobého hľadiska je najúčinnejšou poistkou znižovanie závislosti od ropných palív.
Andrej Žiarovský: Rast sa prenesie v dvoch vlnách
Odborník na jadrovú energetiku tvrdí, že cenové nárasty sú dané geopolitickými udalosťami v Hormuzskom prielive. Rast cien pohonných hmôt sa do cien tovarov a služieb prenesie v dvoch vlnách, plný dopad v horizonte jedného až šiestich mesiacov.
Do logistiky sa vyššie náklady premietnu v priebehu prvých týždňov, do potravín za dva až tri mesiace a do služieb či stavebníctva do pol roka. Plošné zníženie spotrebnej dane považuje z pohľadu konsolidácie za rizikové, pretože dotuje ceny palív pre všetkých rovnako. Namiesto toho navrhuje adresnú pomoc najzraniteľnejším skupinám.
Patrik Kindl: Ceny sa budú pohybovať okolo tejto úrovne
Ekonóm spoločnosti Finax očakáva, že ceny sa budú do konca roka pohybovať okolo súčasnej úrovne. Benzín vidí priaznivejšie ako naftu, keďže v zime klesá dopyt po benzíne, kým nafta sa využíva aj na vykurovanie.
Prenesenie cien palív do cien tovarov je podľa neho postupné a oneskorené, závisí od konkurencie v odvetví. Štatistiky zatiaľ nepotvrdili, že by sa tak dialo, očakáva to však v najbližších týždňoch až mesiacoch.
Zníženie spotrebnej dane by podľa neho znamenalo výpadok v desiatkach až stovkách miliónov eur – podľa rozpočtu má ich výška predstavovať 1,37 miliardy eur. Časť peňazí by štát mohol získať späť cez vyšší výber DPH či windfall tax na rafinérie. Štát by mal podľa neho voliť adresné opatrenia pre priemysel, poľnohospodárstvo a nákladnú dopravu.
Ondrej Greguš: Priestor na zníženie dane pri nafte je malý
Finančný analytik XTB nepovažuje zdraženie za sezónny výkyv. Hlavným dôvodom je konflikt na Blízkom východe, ktorý obmedzil dodávky ropy a zasiahol trh s rafinovanými produktmi. Nafta je pod väčším tlakom ako benzín, keďže globálne zásoby destilátov zostávajú nízke.
Do konca roka očakáva skôr zvýšenú volatilitu než návrat k cenám spred konfliktu. Nafta medziročne zdražela o 31,8 percenta a benzín o 16,1 percenta. Pri nafte je priestor na zníženie spotrebnej dane veľmi malý – slovenská sadzba je 36,8 centa na liter pri európskom minime 33 centov. Pri benzíne by sadzba mohla klesnúť približne z 51 na 36 centov za liter.
Výpadok príjmov podľa neho nemožno vykompenzovať vyššou spotrebou, keďže ľudia nezačnú jazdiť výrazne viac pre niekoľko centov. Zaujímavý je príklad Maďarska, ktoré cenový strop odmietlo pre obavy z nedostatku a zvolilo adresnejšiu pomoc.
