Najväčšia lož storočia, vyhlásil Netanjahu o Gaze
New York – 81. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku sa nieslo v znamení hlbokého rozkolu. Namiesto hľadania spoločnej reči sa hlavná sála zmenila na dejisko nekompromisných prejavov, otvorených konfrontácií a demonštratívnych odchodov. Kým vnútri budovy rezonovali vyhrážky o vojenskom vyhladení a obvinenia z antisemitizmu, ulice Manhattanu zaplnili protestujúci, čo vyústilo do masového zatýkania.
Prejav izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vyvolal okamžitú reakciu – desiatky diplomatov demonštratívne opustili sálu za bučania, zatiaľ čo Netanjahuova delegácia a americkí zástupcovia mu tlieskali. Izraelský líder sa vzápätí prihovoril k odchádzajúcim zástupcom so slovami, že ak v sále zostali ešte nejakí „morálni zbabelci“, mali by odísť tiež.
V ostrom prejave obvinil Spojené kráľovstvo a Francúzsko z uplatňovania dvojakého metra a pripomenul im ich vlastnú koloniálnu minulosť. Tvrdú kritiku si vyslúžilo aj Turecko, ktoré označil za šíriteľa antisemitských klamstiev. Terčom jeho hnevu sa stal aj ľavicový starosta New Yorku Zohran Mamdani, ktorého obvinil zo šírenia antisemitizmu a zo snahy ho umlčať.
Premiér kategoricky odmietol obvinenia z genocídy v Pásme Gazy, ktoré nazval „najväčšou lžou storočia“, a vyhlásil, že Izrael naopak genocíde zabránil. Svoju ofenzívu ospravedlňoval bojom na siedmich rôznych frontoch proti teroristickým zoskupeniam a Iránu. Obhajoval aj februárové americko-izraelské vojenské údery na iránske jadrové zariadenia. Za jediných spojencov označil administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Ako je u Netanjahua pri prejavoch v OSN zvykom, siahol po vizuálnej pomôcke. V jednej chvíli vytiahol pred plénom pager, čím pripomenul udalosti zo 17. septembra 2024, keď Izrael na diaľku odpálil tisíce týchto zariadení distribuovaných členom hnutia Hizballáh v Libanone. Útok si vyžiadal 12 mŕtvych vrátane dvoch detí a vyše tritisíc zranených.
Návšteva izraelského premiéra vyvolala v New Yorku masívne protesty organizované skupinami ako Jewish Voice for Peace či Palestinian Youth Movement. Dav stoviek demonštrantov s heslami „Nechajte Gazu žiť“, „Zastavte genocídu“ a „Financujte ľudí, nie bomby“ zablokoval Prvú avenue v blízkosti sídla OSN. Newyorská polícia zadržala viac ako sto ľudí, ktorí odmietli opustiť cestu.
Medzi zatknutými sa ocitli aj verejne známe osobnosti – držiteľka Oscara Susan Sarandon, komediálna herečka Hannah Einbinder, whistleblowerka Chelsea Manning, modelka Indya Moore či spisovateľka Glennon Doyle. Einbinder svoje rozhodnutie protestovať obhájila slovami: „Cena za mlčanie je vyššia. Som si vedomá, že moja jedna malá kariéra sa nikdy nevyrovná hoci len jedinému ľudskému životu. Je to povinnosť.“
Napätá atmosféra panovala aj pri ďalších vystúpeniach. Americký prezident Donald Trump sa z pódia vyhrážal Teheránu vyhladením, ak nedôjde k uzavretiu novej mierovej dohody. Neskôr novinárom potvrdil, že americkí predstavitelia absolvovali s iránskou delegáciou trojhodinové stretnutie sprostredkované Katarom. Iránsky prezident Masúd Pezeškján zdôraznil, že Irán na kolená nepadne a odmietol nálepku teroristov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo svojom piatom vystúpení od začiatku ruskej invázie snažil udržať pozornosť sveta na svojej krajine. S blížiacou sa zimou a útokmi na energetickú infraštruktúru apeloval na lídrov, aby cielili priamo na ruskú ekonomiku. „Keď niekto cez obchod nalieva do Ruska ďalšie peniaze, dáva tejto vojne viac času,“ upozornil.
Zasadnutie poznačila aj neprítomnosť čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý uprednostnil stretnutie s Donaldom Trumpom na vojenskej základni Andrews. Pozornosť pútal aj prejav dočasnej prezidentky Venezuely Delcy Rodríguezovej, ktorá hovorila o „znovuzrodení“ svojej krajiny, keďže zosadený líder Nicolás Maduro sa nachádza vo väzení v Brooklyne.
Všetky tieto momenty sa odohrávali na pozadí prehlbujúcej sa krízy samotnej OSN. Odstupujúci generálny tajomník António Guterres vo svojom rozlúčkovom prejave varoval pred zväčšujúcimi sa trhlinami vo svete a nebezpečným prostredím beztrestnosti. Inštitúcia trpí paralyzovanou Bezpečnostnou radou, finančnými škrtmi zo strany veľkých darcov a rastúcou frustráciou menších štátov. Súčasné zhromaždenie tak neponúklo konkrétne riešenia prebiehajúcich konfliktov, ale odhalilo, že diplomacia sa čoraz viac spolieha na vyhrážky.
