Nováčikovia v EÚ bez práva veta? Brusel chystá bič na krajiny, ktoré by chceli napodobniť Maďarsko
Európska únia zrýchľuje rozširovanie pod tlakom Ruska, Číny aj Spojených štátov. Prvýkrát dá kandidátom jasné dátumy a zároveň nastaví mechanizmy proti maďarskému scenáru.
Po rokoch sľubov prichádza konkrétny plán. Najsľubnejší kandidáti na členstvo dostanú jasné termíny a harmonogramy. Únia zároveň pripravuje poistky, aby sa už nikdy nezopakoval maďarský scenár.
Musia si splniť domáce úlohy
Prístupový proces do EÚ doteraz pripomínal nekonečnú čakáreň bez záruk. Brusel finalizuje cielené harmonogramy pre Čiernu Horu, Ukrajinu, Moldavsko a Albánsko. Kandidátom prvýkrát presne načrtne, kedy a za akých podmienok formálne uzavrú kľúčové reformné bloky.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová avizovala masívnu podporu tým, ktorí preukázali najväčší pokrok. Zoznam krajín zostane selektívny. Kosovo, Severné Macedónsko či Bosna a Hercegovina si na výsady počkajú. Gruzínsko, Turecko a Srbsko uviazli na mŕtvom bode pre obavy z úpadku demokracie.
Trauma menom Orbán
Lídri členských štátov sú pri prijímaní nových krajín opatrní. Dôvodom je frustrácia z krokov maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý využíval právo veta na blokovanie sankcií voči Rusku či pomoci Ukrajine.
Nová eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kos je nekompromisná. „Ak bude nový členský štát dodržiavať pravidlá, nič sa nestane. Ak ich však poruší, poistky budú tvrdo hrýzť. Presne takýto systém práve budujeme,“ uviedla v Luxemburgu.
Nové mechanizmy môžu zahŕňať prechodné obdobia, počas ktorých nováčikovia nezískajú okamžite všetky členské práva vrátane práva veta. Pokusným králikom bude Čierna Hora, ktorá má šancu stať sa prvým novým členom od vstupu Chorvátska v roku 2013.
Hľadanie spojencov za oceánom
EÚ si uvedomuje, že reformy trvajú roky, počas ktorých môžu obyvatelia kandidátskych krajín podľahnúť tlaku Moskvy či Pekingu. Dokument o pred-rozširovacej politike navrhuje postupné začleňovanie ako odmenu za čiastkové reformy.
Témou októbrového samitu lídrov EÚ bude rozširovanie, nový rozpočet vo výške dvoch biliónov eur, migrácia a európska obranná pripravenosť. Brusel sa obracia aj ku Kanade. Predsedníčka Komisie navrhla udeliť Kanade štatút prvého pridruženého člena EÚ.
Islandská facka
Islanďania v referende tesne odmietli návrat k prístupovým rokovaniam. Pre bohatý ostrovný štát, ktorý je zakladajúcim členom NATO a užíva si výhody Európskeho hospodárskeho priestoru, nie je EÚ synonymom bezpečnosti. Vzdanie sa suverenity a kontroly nad rybolovnými vodami im za to nestojí.
Islandské „nie“ pripomína, že Únia nemôže svoju atraktivitu brať ako samozrejmosť. Ak chce prosperovať, musí dokázať, že nový prístup k rozširovaniu bude fungovať aj v praxi.
