Ochrana duševného zdravia mladých na Slovensku zlyháva, systém podpory je chronicky podfinancovaný
Dnes je Svetový deň duševného zdravia. O tejto téme však treba hovoriť každý deň a systematicky. Čísla totiž ukazujú, že v tomto smere sme na tom čoraz horšie. Občianske združenie IPčko v roku 2025 zaznamenalo vyše 181-tisíc pomáhajúcich a krízových kontaktov, približne o 27 percent viac ako rok predtým.
Pre nedostatok kapacít zostalo na chatovej a telefonickej poradni bez odpovede viac ako 200-tisíc žiadostí o pomoc. Nie je to počet bezprostredných ohrození života, je to však jednoznačný údaj o tom, že potreba pomoci výrazne prevyšuje kapacitu služby.
IPčko si tento rok všimlo aj nový, znepokojivý trend. Mladí ľudia sa so svojou úzkosťou a osamelosťou čoraz častejšie zhovárajú najprv s chatbotom a až potom, ak vôbec, vyhľadajú skutočného človeka. Aj to ukazuje, že problém nie je iba v sociálnych sieťach. Je aj v samote, nedostupnej pomoci a v tom, že mladí ľudia nemajú vo svojom okolí človeka, ktorému dôverujú.
Práve každodenná a dostupná práca s mladými ľuďmi patrí medzi najmenej stabilné časti systému. Práca s mládežou je na Slovensku chronicky podfinancovaná. Ročne je na ňu z rezortu školstva vyčlenených len päť miliónov eur. Za pár desiatok tisíc ročne majú nízkoprahové kluby a organizácie, ktoré s deťmi a mladými pracujú každý deň, nahrádzať to, čo okolité západné krajiny dávno riešia systémovo a stabilne a investujú do toho ročne desiatky miliónov eur.
Na Slovensku stabilný systém podpory neexistuje. Komplexná starostlivosť o duševné zdravie stále nie je prioritou tejto vlády. Neštátne organizácie denne odpovedajú stovkám ľudí v kríze a sú jedinou záchrannou sieťou.
Minulý týždeň sme v parlamente rokovali o zákone, ktorý má chrániť deti pred radikalizáciou. Práve duševné zdravie a radikalizácia mladých ľudí majú rovnaký základ, chýbajúci stabilný vzťah a dôveru, ktoré by včas zachytili, že sa s mladým človekom niečo deje.
Koalícia však do tohto zákona prilepila aj zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov, ktorý sa má overovať spôsobom, aký v Európe zatiaľ neexistuje. O tom, čo mladých ľudí ochráni skôr, než sa do krízy vôbec dostanú, sa už v návrhu hovorilo menej.
Radikalizácia nemá jedinú príčinu a psychické ťažkosti z človeka nerobia radikála. Zraniteľnosť mladého človeka však môžu zneužiť skupiny, žiaľ, aj tie politické, ktoré mu ponúknu uznanie, príslušnosť a jednoduché vysvetlenie jeho problémov.
