V Gaze mi zomrelo viac ako 17 príbuzných, hovorí umelkyňa Yara Abu Aataya
Narodila sa v Gaze, vyrastala v Prahe. Yara Abu Aataya je česko-palestínska umelkyňa a dizajnérka, ktorá otvorene hovorí o živote Palestínčanov, izraelskej okupácii aj o tom, aké je byť Palestínčankou v krajine, ktorá patrí medzi najbližších európskych spojencov Izraela.
„Je paradoxné hovoriť jazykom národa, ktorý opovrhuje existenciou tej druhej polovice mojej identity,“ hovorí.
Za posledné dva a pol roka prišla o viac ako sedemnásť členov rodiny a príbuzných. Napriek tomu nechce, aby svet vnímal Palestínčanov iba cez ich utrpenie. „Palestínčania nie sú metafora utrpenia,“ zdôrazňuje.
Rodinné korene a život v Česku
Jej matka pochádza z Gazy, otec z Bir al-Sab’ dnešnej Beerševy. Otec sa do Česka dostal na odporúčanie Organizácie pre oslobodenie Palestíny po tom, čo ho zbili izraelskí vojaci a operácia chrbta v Jeruzaleme nebola úspešná. Odporučili mu kúpeľné procedúry v Mariánských kúpeľoch. Následne si tu našiel prácu a zostal.
Yara sa narodila v Gaze, no po dvoch mesiacoch sa s rodinou presťahovala do Prahy. „Pre mňa je Česko všetko, čo poznám. Je to domov, aj keď som sa narodila v Gaze,“ hovorí.
Doma sa učila po arabsky, telefonovala si s tetami a každý rok chodila do Palestíny na tri mesiace, kým to bolo možné. Po šiestich rokoch to už možné nebolo.
Autocenzúra a hľadanie identity
V Česku dlho pociťovala potrebu skrývať svoju palestínsku identitu. „Veľa som riešila, ako zapadnúť a aby som nepovedala niečo zlé. To bolo skôr počas môjho detstva, teraz sa už o tých veciach nebojím hovoriť otvorene,“ uvádza.
Spomína na obdobie po 11. septembri, keď bolo podľa nej veľmi ťažké byť Arabom. „Mám pocit, že dehumanizácia Arabov bola taká silná a hlboko zakorenená, že aj samotní Arabi nenávideli sami seba,“ hovorí.
Dlho v sebe potláčala čokoľvek arabské. „Určite to zohrávalo veľkú úlohu. Práve preto som nemohla hovoriť otvorene, pretože som mala pocit, že našľapujem okolo mínového poľa,“ dodáva.
Situácia v Gaze a dvojitý meter Európy
Posledné týždne podľa vlastných slov disociuje a situáciu sleduje len okrajovo. Za posledné dva a pol roka jej zomrelo viac ako sedemnásť členov rodiny a príbuzných. „Prímerie rozhodne nič neukončilo,“ konštatuje.
Vníma rozdielny prístup Európanov k utrpeniu Ukrajincov a Palestínčanov. „Pre mňa je to, čo sa deje v Palestíne, úplne to isté ako to, čo sa deje na Ukrajine. Aj vy ste si ako Československo prešli okupáciou, preto si myslím, že by ste tomu mali rozumieť,“ hovorí.
Podľa nej zohráva úlohu vzdialenosť aj silná hasbara. „Dodnes mi veľa ľudí v komentároch píše, že okupácia neexistuje, apartheid neexistuje a že si to vymýšľam,“ uvádza.
Cesta k pochopeniu a palestínska kultúra
Ako kľúč k lepšiemu pochopeniu Palestínčanov vidí vzdelávanie a osobné stretnutia. „Väčšina mojich kamarátov nemá žiadneho arabského kamaráta. Ja som ich prvá arabská kamarátka,“ hovorí.
Zdôrazňuje, že Palestína je omnoho viac než utrpenie. Ako umelkyňa a dizajnérka pripravuje kolekciu, ktorá ukazuje palestínsku pohostinnosť a vyšívanie.
Na Palestíne jej najviac chýbajú spomienky z detstva – olivové háje, rôzne druhy datlí, špecifická vôňa, pohostinnosť a pomalý spôsob života. „Je to trochu ako Vianoce, len pomalšie, menej hektické a dlhodobejšie,“ opisuje.
Generačná trauma a stereotypy
Hovorí o generačnej traume, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu. „Paradoxne, generácia, ktorá to nezažila priamo, je schopná reagovať viac, zatiaľ čo generácia, ktorá si tým prešla, je často v úplnej rezignácii,“ vysvetľuje.
Medzi najškodlivejšie stereotypy zaraďuje tvrdenie, že Palestínčanom nezáleží na deťoch, že Hamas je základom všetkého utrpenia, alebo že kritika Izraela je antisemitizmus.
Pokiaľ ide o budúcnosť, za kľúčovú považuje slobodu a rovnaké práva. „Odpoveďou je rovnoprávnosť,“ uzatvára.
Každodenná diskriminácia a politická budúcnosť
Opisuje každodenné obmedzenia Palestínčanov – v Hebrone nemôžu prechádzať po rovnakých uliciach ako Izraelčania, rybolov je limitovaný na niekoľko stoviek metrov od pobrežia, deti nemôžu púšťať šarkany. „Diskriminácia vyzerá úplne inak v Gaze, úplne inak v Jeruzaleme a úplne inak na Západnom brehu,“ upozorňuje.
K prípadnej zmene izraelskej vlády je skeptická. „Veľa ľudí všetko redukuje na Hamas a Netanjahua. Nie je to tak. Toto nevzniklo vo vákuu,“ hovorí. „Kým sa nezmení samotné fungovanie Izraela a jeho vzťah k Palestínčanom, nevidím priestor na vznik slobodnej Palestíny.“
