Kamenický: Ak rozpočet neprejde, demisiu nepodám
Minister financií Ladislav Kamenický vyhlásil, že v prípade neschválenia štátneho rozpočtu na rok 2027 nepodá demisiu. Nesúhlasí ani s tým, že by neúspešné hlasovanie viedlo k predčasným voľbám.
„Ja som tu na to, aby som podporoval všetko, čo robí premiér Robert Fico. On je v podstate môj nadriadený a ja budem robiť všetko na základe dohôd,“ povedal Kamenický v relácii Politika 24 televízie JOJ.
Minister tvrdí, že predložil dobrý sociálny rozpočet, ktorý nezvyšuje dane ani odvody a je v súlade s fiškálnymi pravidlami. „Nevidím jediný dôvod, prečo by som v takejto situácii mal odstúpiť,“ dodal.
Hlasovanie o rozpočte je naplánované na stredu
Národná rada má v stredu hlasovať o štátnom rozpočte na rok 2027. Parlament minulý týždeň nečakane schválil novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorá posilňuje právomoci ministra financií v rozpočtovom provizóriu a ruší povinnosť vlády mesačne minúť jednu dvanástinu výdavkov minuloročného rozpočtu.
Kamenický napriek tomu neočakáva, že by rozpočet nemal byť schválený. „Sme pripravení na každú variantu. Jedným z krokov, ktoré sme urobili, bola príprava na teoretickú variantu, že by neprešiel rozpočet, čo nepredpokladám. Som presvedčený, že v stredu budeme mať rozpočet na budúci rok,“ vyhlásil.
Kritiku novely odmieta
Kritiku novely zákona o rozpočtových pravidlách Kamenický odmieta. Podľa opozície umožňuje vláde minúť celoročný rozpočet za prvých deväť mesiacov do volieb. Minister to priamo nevylúčil, uviedol však, že v provizóriu sa nedá fungovať až do volieb. „Nastavil som to tak, aby sme vedeli fungovať nejakých pár mesiacov,“ povedal.
Zmena bola podľa neho prijatá preto, lebo pôvodné nastavenie bolo počas politickej krízy kontraproduktívne. „Veľa sa nafabulovalo, veľa sa povedalo o konšpirácii, ale za seba musím povedať jednu vec. Ak sa schváli v stredu rozpočet, táto téma je úplne bezpredmetná,“ hovorí.
Ak prezident novelu zákona podpíše, poslanci za SaS, Hnutie Slovensko, KDH a Demokratov sa obrátia na Ústavný súd. Petra Pellegriniho vyzvali, aby zákon vetoval. Vlastný podnet podalo aj Progresívne Slovensko. Prezident sa kvôli tomu chce stretnúť s ministrom financií, ktorý potvrdil, že sa tak stane v stredu.
Deficit by bol takmer osem percent
Kamenický zároveň vyhlásil, že má záujem, aby rozpočet podporili aj nezaradení poslanci Tomáš Taraba a Peter Slyško, a vyzval ich, aby to zvážili. „Okruh voličov, ktorí volia pána Tarabu, Slovenskú národnú stranu, Hlas aj Smer, si želá, aby táto vláda ďalej pokračovala. Robiť kroky, ktoré by to mohli ohroziť, je kontraproduktívne pre každého politika,“ uviedol.
Minister neočakáva, že sa predložený návrh rozpočtu bude v parlamente ešte meniť. Pripomenul, že ak by rozpočet splnil všetky požiadavky koaličných partnerov, deficit by bol takmer osem percent. Skutočný deficit budúcoročného rozpočtu je 4,94 percenta. Najvyšší schodok v tomto volebnom období mal rozpočet v roku 2024 – 5,35 percenta.
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti podľa ministra rozbila bývalá vláda
Ladislav Kamenický tvrdí, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý vláde prikazuje predložiť vyrovnaný rozpočet, treba zmeniť. Za súčasnú situáciu viní predchádzajúce vlády.
„Ja poviem jedno, zákon o rozpočtovej zodpovednosti rozbila bývalá vláda. My sme ho plnili do bodky. V roku 2019 sme boli mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy a za dva roky Matovič, Ódor a Heger zdvihli dlh na 60 percent,“ vyhlásil.
Ako však upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, v rokoch 2014 až 2019, teda za vlád Smeru, sa verejný dlh znížil iba mierne – o 6,6 percentuálneho bodu a spomedzi krajín V4 došlo na Slovensku k najnižšiemu poklesu zadĺženia.
Kamenický zároveň obvinil vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera, že porušili ústavný zákon. Ústavný súd však vo svojom náleze z júna tohto roku tvrdil iba to, že priestor na zásah Ústavného súdu by vytvárala účelová demisia vlády s cieľom aktivovať únikovú klauzulu a obísť tak povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Vláda Igora Matoviča však skončila v dôsledku koaličnej krízy, keď z koalície odišla strana SaS.
