Kupovanie voličov alebo nutnosť? Odborníci zhodnotili vládny plán dvihnúť platy o 8,4 %
Rozdávanie na dlh môže krajinu vyjsť poriadne draho. Kým prázdna štátna kasa volá po drastických škrtoch, plánované plošné pridávanie vyvoláva obavy z nezodpovedného hazardu. Analytici upozorňujú, že namiesto drahých sľubov pre všetkých by vláda mala odmeňovať cielene a upratať v neefektívnych úradoch.
Kým mnohí zamestnanci v súkromných firmách pociťujú v čase zdražovania tlak na svoje peňaženky, platy v štátnej a verejnej sfére rastú v posledných rokoch o poznanie rýchlejšie. Vláda navyše ohlásila ďalšie plošné zvyšovanie miezd o 8,4 %. Tento krok prichádza presne v období, keď Slovensko čelí rekordnému dlhu a prísnemu uťahovaniu opaskov.
Odborníci zhodnotili, či si štát takéto plošné rozdávanie môže dovoliť, či ide o nutnosť pre udržanie kvalitných ľudí v dôležitých rezortoch, alebo len o predražený politický populizmus z peňazí daňových poplatníkov.
Martin Kahanec, riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce
Pokračovanie takéhoto vývoja bez zodpovedajúceho zabezpečenia jeho financovania nepovažujem za dlhodobo udržateľné, najmä vzhľadom na stav našich verejných financií a pomalý rast ekonomiky.
Treba však rozlišovať medzi úrovňou miezd, ich rastom a celkovými mzdovými výdavkami verejného sektora. Na Slovensku sa vyššie priemerné mzdy vo verejnom sektore v porovnaní so súkromným niekedy prezentujú ako nežiaduca anomália, hoci ide o bežný jav aj v mnohých vyspelých ekonomikách, ktorý sám osebe nie je problémom.
Ani rýchlejší rast miezd vo verejnom sektore nemusí byť automaticky nežiaduci. V niektorých profesiách, napríklad v školstve či zdravotníctve, môže byť potrebný na získanie a udržanie kvalifikovaných pracovníkov alebo na odstránenie dlhodobého zaostávania ich platov.
Slovensko však nevyhnutne a čím skôr potrebuje stabilizovať verejný dlh. Rýchly rast miezd vo verejnom sektore a plošné valorizácie plánované na nasledujúce roky preto predstavujú významné riziko, pokiaľ ich financovanie nie je zabezpečené v rámci dlhodobo udržateľného rozpočtu.
Ak v niektorých oblastiach verejného sektora chýbajú kvalifikovaní pracovníci a zvýšenie platov je opodstatnené, vláda by namiesto plošného zvyšovania mala tieto nedostatky riešiť cielene. Zároveň musí hľadať úspory v neefektívnych výdavkoch, zjednodušovať a zefektívňovať administratívne procesy.
Samotné zvyšovanie platov by som za politickú korupciu neoznačoval. Ak sa však platy zvyšujú vo volebnom roku predovšetkým s cieľom „kúpiť“ si voličov, ide skôr o politický oportunizmus či volebný populizmus.
Anton Marcinčin, analytik Konfederácie odborových zväzov
Výdavky na mzdy vyplácané slovenskou vládou patria v Európe medzi tie vyššie. V kategórii „všeobecná verejná služba“ je balík miezd dokonca tretí najvyšší, na úrovni 1,8 % HDP v roku 2024. V kategórii „verejný poriadok a bezpečnosť“ sme na siedmom mieste. V niektorých iných kategóriách, naopak, zaostávame. Zdá sa, že problémom je pomerne veľký balík zle rozdelených miezd.
Vo všeobecnosti sú mzdy na Slovensku príliš nízke – a nie je to spôsobené nízkou produktivitou práce. Nevyhnutným riešením je zvýšenie podielu služieb v hospodárstve a celkovej výšky miezd v súkromnom sektore.
Už skôr vyrokované zvyšovanie miezd vo verejnej správe vláda odložila na obdobie tesne pred voľbami. Nie je to šťastné. Riešením je zavedenie profesionálnej štátnej služby, pri ktorej sa generálny tajomník služobného úradu a mnohí zamestnanci automaticky nemenia s nástupom ministra.
Ondrej Greguš, analytik spoločnosti XTB
Z dlhodobého hľadiska považujem tento vývoj za problematický, najmä vzhľadom na nepriaznivý stav verejných financií a pomerne slabý rast produktivity slovenskej ekonomiky. Samotný rozdiel medzi mzdami vo verejnom a súkromnom sektore však automaticky neznamená, že je tento vývoj neudržateľný.
Ak však mzdy vo verejnom sektore dlhodobo rastú rýchlejšie než v súkromnej sfére, môže to vytvárať tlak aj na súkromných zamestnávateľov, ktorí musia o kvalifikovaných pracovníkov súťažiť. To môže viesť k rastu ich mzdových nákladov a oslabovaniu konkurencieschopnosti.
V čase, keď Slovensko čelí vysokým rozpočtovým deficitom a potrebe konsolidácie verejných financií, nepovažujem plošné zvyšovanie platov za najvhodnejšie riešenie. Problémom nie je samotné zvyšovanie platov, keďže štát musí zostať konkurencieschopným zamestnávateľom, ale vytváranie nových trvalých výdavkov bez jasne zabezpečeného financovania.
Ekonomicky rozumnejším riešením by bolo adresné zvyšovanie platov v oblastiach, kde štát zápasí s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, a zároveň zefektívňovanie verejnej správy.
Samotné zvyšovanie platov vo verejnom sektore nemožno automaticky označiť za politickú korupciu, keďže ide o legitímny nástroj hospodárskej politiky. Otázniky však vyvoláva načasovanie opatrenia a jeho ekonomická opodstatnenosť v období, keď vláda deklaruje potrebu šetrenia a konsolidácie verejných financií.
