MMF varuje pred globálnou finančnou krízou. Rizikom sú AI dlhy, úroky aj kybernetické útoky
Medzinárodný menový fond (MMF) upozorňuje, že súčasný optimizmus na trhoch stojí na krehkom základe. Vo svojej najnovšej Správe o globálnej finančnej stabilite varuje pred kombináciou špekulatívneho dlhu v sektore umelej inteligencie, rastúcich úrokov štátnych dlhov a masívnych kybernetických útokov. Tieto faktory by podľa fondu mohli spustiť domino efekt, ktorý bude len ťažké zastaviť.
Globálnej ekonomike hrozia tri hlavné scenáre, ktoré by mohli vyústiť do novej finančnej krízy. Prvým je korekcia trhu vyvolaná umelou inteligenciou, ktorá by podľa MMF mohla spustiť rozsiahle oddlžovanie naprieč triedami aktív. Technologické firmy totiž investujú do umelej inteligencie obrovské sumy, pričom si na to vo veľkom požičiavajú. Ide najmä o technologických gigantov a prevádzkovateľov dátových centier.
Finančný analytik XTB Ondrej Greguš upozorňuje, že podiel technologických gigantov na globálnych emisiách investičných podnikových dlhopisov vzrástol z menej ako 1 percenta v roku 2024 na približne 10 percent v roku 2026. Hoci tieto spoločnosti disponujú silnými súvahami, ich voľné peňažné toky sa pod tlakom investícií znižujú, čo zvyšuje potrebu dlhového financovania. Najväčším rizikom však podľa neho nie je samotný dlh, ale otázna návratnosť investícií. MMF v tejto súvislosti identifikoval približne 650 miliárd dolárov dlhového financovania v rámci takzvaných kruhových finančných vzťahov.
Druhým rizikom je nárast výnosov štátnych dlhopisov v dôsledku obnovených inflačných tlakov, obáv o verejné financie a v niektorých prípadoch aj silnejšieho než očakávaného hospodárskeho rastu. Keďže štátne dlhopisy tvoria základ globálneho finančného systému, dôsledky vyšších výnosov by sa mohli prejaviť aj mimo oblasti verejného dlhu.
Analytik spoločnosti Finax Patrik Kindl vysvetľuje, že masívny dopyt po kapitáli v USA primárne ovplyvní úrokové sadzby na tamojšom domácom trhu. Časom sa tento efekt cez vyššie výnosy amerických vládnych dlhopisov prelieva aj do Európy. Pre európsky trh sú však naďalej kľúčové domáce sadzby stanovované ECB, preto zatiaľ neočakáva výrazný negatívny vplyv na európske dlhopisy.
Poslednou veľkou hrozbou sú podľa menového fondu kybernetické útoky, ktoré by mohli narušiť kritické operácie a oslabiť dôveru. Závažný incident by mohol narušiť platby, obchodovanie, prístup k vkladom alebo iné kľúčové finančné služby. Nebezpečenstvo je obzvlášť akútne, ak útok zasiahne významnú finančnú inštitúciu, platobný systém, poskytovateľa cloudových služieb alebo softvérovú platformu.
Podľa MMF majú vlády a centrálne banky pre vysoké dlhy a infláciu podstatne menej priestoru na záchranné balíky než v minulosti. Fond preto odporúča dostať štátne dlhy na udržateľnú dráhu, obmedziť špekulatívne zadlžovanie v oblasti AI a nebankovom sektore cez prísnejšie pravidlá pre banky a zvýšiť kybernetickú odolnosť prostredníctvom povinného hlásenia incidentov a testovania inštitúcií. Rozvíjajúce sa ekonomiky by mali využiť súčasné relatívne priaznivé podmienky na vytvorenie rezerv.
