Koalícia provokuje zdržanlivý Ústavný súd, parlament je suverénny iba na papieri
Robert Fico si v stredu dopoludnia vydýchol. Sedemdesiatšesť poslancov mu napokon stačilo na to, aby mohol vyobjímať Ladislava Kamenického po úspešnom schválení posledného rozpočtu v tomto volebnom období. Dokonca nepotreboval ani pomoc Tomáša Tarabu a Petra Slyška, ktorí sa pri hlasovaní zdržali.
Len v ten deň pritom vláde uplynul termín na predloženie rozpočtu do Národnej rady a už je všetko vybavené. Netvrdíme, že koalíciu čaká ľahký rok, no pravdepodobnosť, že bude vládnuť kratšie, sa po schválení rozpočtu výrazne znížila. Zároveň značne klesol aj potenciál Tarabu či kohokoľvek iného vyrobiť jej v parlamente problémy.
Kopa práce pre Ústavný súd
Vyzerá to tak, že čím skôr Robert Fico rozpočet presadil a čím menej poslancov na to potreboval, tým viac práce vyrobil Ústavnému súdu. Ešte ani len nerozhodol o povinnosti vlády predložiť vyrovnaný rozpočet a už bude zrejme musieť riešiť protiústavnosť toho schváleného a tiež zmien v pravidlách rozpočtového provizória. Koalícia sa zrejme aj preto s rozpočtom tak poponáhľala. Ak by ho nestihla schváliť predtým, ako Ústavný súd vyloží ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, hrozilo, že vláda ho bude musieť z rokovania Národnej rady stiahnuť.
„Drvivá väčšina, teda okrem vašich ústavných právnikov, nezávislí ústavní právnici hovoria, že toto je takmer istota,“ povedal v nedeľu podpredsedovi Smeru Richardovi Takáčovi šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Na tom, že vláda mala predložiť vyrovnaný rozpočet, panuje medzi odborníkmi zhoda. No o protiústavnosti schváleného rozpočtu bude musieť Ústavný súd rozhodovať v novom konaní. Aj keby skonštatoval, že vláda mala predložiť vyrovnaný rozpočet, nemusí to automaticky znamenať, že tento schválený takisto vyhlási za protiústavný a zruší ho.
Ak to schváli Národná rada, je to v poriadku
„Je vecou Národnej rady, aby voči vláde uplatnila zodpovednosť za prípadné porušenie jej ústavného záväzku, a ak tú zodpovednosť nevyvodí (napríklad vrátením návrhu), v procesnom zmysle ho tým aprobuje,“ tvrdí ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka. „Ak raz parlament schváli zákon o štátnom rozpočte, fakt, že mu ho vláda predložila v inej podobe, ako mala, nebude viesť k vysloveniu jeho nesúladu s ústavou,“ myslí si.
Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že do vzťahov medzi parlamentom a vládou môže vstupovať len celkom výnimočne a snaží sa minimalizovať svoje zásahy do právomocí Národnej rady. „Schválením zákona o štátnom rozpočte Národná rada umožňuje vláde ako vrcholnému orgánu výkonnej moci výkon jej právomoci (realizáciu programu, na ktorý dostala od Národnej rady mandát), a počas celého výkonu ju kontroluje a kedykoľvek jej môže vysloviť nedôveru,“ skonštatoval Ústavný súd pri posudzovaní rozpočtu na rok 2025.
Koalícia testuje trpezlivosť
V tomto rozhodnutí súd zároveň priamo uviedol, že vyslovenie nesúladu celého štátneho rozpočtu s ústavou, respektíve s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti považuje za významný zásah do zákonodarnej a výkonnej moci. Rešpektuje výsadné postavenie Národnej rady ako najvyššieho orgánu a pri zásahoch do jej činnosti je zdržanlivý.
Koalícia však túto zdržanlivosť opakovane testuje. Včera napríklad tým, že v treťom čítaní umožnil predseda parlamentu Richard Raši vystúpiť len Tiborovi Gašparovi, ktorý rozprával o tom, ako opozícia nemá rada Slovensko a je proti nemu, a potom koalícia zrušila rozpravu, hoci do nej bolo prihlásených množstvo opozičných poslancov.
Ako sa môžeme spoľahnúť na to, že Národná rada si bude plniť svoju kontrolnú funkciu voči vláde, ak sa koalícia k opozičnej menšine správa s aroganciou väčšiny, pohŕda ňou a pri každej príležitosti jej to dáva najavo? A to všetko robí, hoci má väčšinu jedného hlasu.
Suverénny iba na papieri
„Ak sa aj kedysi dalo v tejto republike identifikovať akési minimum inštitucionálnej zdvorilosti, je preč a nahradila ho taká úroveň spupnosti, aká síce ešte stále dokáže prekvapiť, ale asi si zvykneme aj na ňu,“ píše Procházka. No za týchto okolností by bolo alibistické povedať, že ak parlament schváli rozpočet, neguje tým jeho protiústavnosť, lebo je zvrchovaný.
Tento parlament je suverénny iba na papieri. V skutočnosti je len poslušným vykonávateľom vôle vlády a jej predsedu. Ústavný súd by k nemu mal tak pristupovať a nevyhovárať sa na to, že Národná rada môže vládu kedykoľvek odvolať. Súd by mal prihliadať aj na reálny výkon moci, nielen teoretické konštrukcie.
„Národná rada nesie svoju politickú zodpovednosť pred občanmi – voličmi,“ skonštatoval Ústavný súd, keď odôvodňoval, prečo musí byť k parlamentu zdržanlivý. Ak koalícia ústavných sudcov nevyprovokuje, aby zakročil, mali by o rok vo voľbách zakročiť občania a zvoliť si lepší parlament.
