Lacné kamery a klonované karty: bezpečnosť organizácií pripomína ementál
Fyzická a objektová bezpečnosť sa na Slovensku dostáva do úzadia. Kým sa firmy sústreďujú na kyberbezpečnosť, odborníci v praxi upozorňujú na lacné čínske kamery, ktoré posielajú údaje výrobcom, prístupové karty klonovateľné za sekundu či nefunkčné senzory. Podľa bezpečnostných profesionálov pritom stačí prejsť dverami alebo vyliezť oknom, ak sa niekto chce dostať k serverom.
Výnimky menia najlepší systém na ementál
„Keď sa kopia výnimky, aj ten najlepší bezpečnostný systém sa mení na ementál,“ hovorí Štefan Lastovka, riaditeľ spoločnosti SecuriLas. Dlhodobým problémom sú podľa neho výnimky a odchýlky v bezpečnostných systémoch, ktoré treba pravidelne vyhodnocovať a minimalizovať.
Andrej Veľas z Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity upozorňuje, že pri testoch sa stretávajú aj s neúplným pokrytím priestoru senzormi či nedostatočnou detekciou pohybu. Organizácia tak môže mať špičkové kyberbezpečnostné riešenia, no v čase incidentu zlyhá základ.
Lacná kamera je ilúzia, cena sa platí dátami
To, že sa kamera používa na botnetový útok, by malo trápiť predovšetkým jej vlastníka, keďže sa de facto podieľa na kybernetickom zločine. „Čínska kamera môže stáť len 25 eur, takže vás nemrzí, ak ju vyhodíte,“ uznáva Lastovka. „Ďalšiu cenu však platíte tým, že vaše dáta sa odosielajú k výrobcovi na analýzu.“
Lepšia kamera pre rezidentov stojí aspoň 250 eur, pre firemných klientov nad tisícku. Vysoká cena zahŕňa bezpečnostné aktualizácie a garanciu dátovej rezidencie. Kvalitné kamery sa pritom vymieňajú približne raz za desať rokov. Lastovka odhaduje, že podiel čínskych kamier v dohľadových systémoch na Slovensku je minimálne 80 percent. Slovenská legislatíva čínsky hardvér nezakazuje a obstarávania sú často postavené na cene.
Hotel ako ukážka nástrah objektovej bezpečnosti
Filip Šelemberk zo spoločnosti Genetec považuje za exemplárnu ukážku hotel. Spája vysoké nároky na bezpečnostný dohľad s požiadavkou na prívetivosť ku klientom. V hoteli sa pohybuje veľa dodávateľov, zamestnancov a hostí, musia tu platiť prísne reštrikcie aj komfort v pohybe. Riešením sú napríklad prístupové karty s moderným šifrovaním.
Kartu možno klonovať za sekundu
„Predstavte si, že prístupová karta má bezpečnostné parametre ako platobná karta,“ vysvetľuje Pavel Doležal zo spoločnosti STid. Banky menia karty zvyčajne raz za tri roky, vo firmách sa prístupová karta bežne používa až desať rokov. „Desať kalendárnych rokov je v bezpečnosti jedno storočie,“ hovorí Doležal. Poprední výrobcovia kariet sa preto pripravujú na postkvantovú bezpečnosť.
Najzraniteľnejším miestom je komunikácia medzi kartou a čítačkou. Staršia nízka frekvencia takmer istotne znamená, že čítačka nie je zabezpečená. Bezpečnejšia je frekvencia 13,56 MHz so šifrovaním. Klonovanie bežnej karty na slovenskom trhu trvá približne sekundu.
Pri relay útoku sa karta nefalšuje ani nedešifruje, komunikácia sa prenáša cez iné zariadenie online. Piotr Karpinski predviedol relay útok na konferencii SecuriLab len s bežne dostupnými zariadeniami v cene okolo sto eur.
Bezpečnosť ako strategický pilier a riziko neriadenej AI
„Po viac ako dvadsiatich rokoch praxe som presvedčený, že budúcnosť bezpečnosti je v unifikácii,“ hovorí Šelemberk. Dohľadový systém integruje IP kamery, kontrolu prístupu a rozpoznávanie evidenčných čísel do jedného rozhrania. Automatizácia však podľa neho za človeka nerozhoduje.
Peter Pištek z Komory manažérov kybernetickej bezpečnosti varuje pred neriadeným používaním umelej inteligencie. Organizácia by mala mať stratégiu a pravidlá, vedieť, kto a prečo AI používa, a overiť, či dodávatelia netrénujú modely na jej dátach.
Bezpečnosť je vysokým nákladom najmä vtedy, ak sa pridáva dodatočne. Lastovka spomína prestavbu budovy, po ktorej si klient spomenul na turnikety, no kabeláž už nebolo kam viesť. Pri revízii tiež zistili, že tretina požiarnych senzorov bola vypnutá pre časté falošné poplachy. Pohodlie opäť vyhralo nad bezpečnosťou.
