Politici nám nesmú svojou hlúposťou a zbabelosťou rozbiť budúcnosť
Bankrot znie dramaticky. Neprichádza však spôsobmi, ktoré hneď uvidíme. Je to iná katastrofa ako búrka prichádzajúca v noci, keď lietajú strechy a padajú stromy. Tí, ktorí si štátny rozpočet vymysleli a nakoniec v parlamente aj schválili, sa tvária ako majstri sveta. Vraj nikomu neublížili. Nikto si pád neželá, ale je čoraz pravdepodobnejší. Aj preto je prístup autorov rozpočtu trestuhodný.
Najšialenejšou ukážkou ignorancie boli sociologické sondy ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča, ktoré si dovolil prezentovať v Rádiu Expres. Bez jedinej stopy hanby. Vraj sa desiatich ľudí spýtal, či chcú sociálne istoty alebo radšej nižší deficit. Skúste hádať, ako tento škandalózny prieskum dopadol.
Nabudúce sa tejto osvietenej desiatky ľudí môžu ministri spýtať aj na iné témy. Určite by dotyční súhlasili s tým, aby politici dostávali minimálnu mzdu. Aby boli štátom na výrobky opäť nalepené maloobchodné ceny. Aby sa štát postaral o platy aspoň ako v Rakúsku. Najlepšie, keď vláda zruší dane, odvody, pokuty i poplatky. Rekreačné poukazy aj na Jadran. A kto si naoberá z cudzej jablone, zaslúži si trest smrti!
Tí, ktorí varujú pred gréckou cestou a ekonomickou tragédiou (čítaj bankrot), sú na smiech. Štát (a jeho rozpočet) je predsa pre ľudí. A z tabuliek, grafov a nepochopiteľných percent HDP sa nikto nenaje. Presne o toto v politike ide. Politici majú garantovať racionalitu tam, kde občania myslia iba na svoj prospech. Starajú sa o veci, ktoré nemôžu pochopiť všetci.
A hlavne sa majú vystríhať toho, aby svojím zbabelstvom, lenivosťou či hlúposťou rozbili budúcnosť. Verejná služba neznamená slepé plnenie bláznivých želaní publika. Ak toto nedokážu, nech sa vrátia späť do masy obyčajných konzumentov ochotných prijať na svoje účty 13., 14., 15. a pokojne aj 17. dôchodok a vianočného kapra k tomu.
Nikto netuší, aké krízy prídu
Bankrot znie dramaticky. Neprichádza však spôsobmi, ktoré hneď uvidíme. Neprestanú v jednej chvíli svietiť semafory a potraviny nebudú na lístky. Bankrot je iná katastrofa ako búrka prichádzajúca v noci, keď lietajú strechy a padajú stromy. Štartuje práve vo svete tých grafov, ktoré bežní ľudia nemôžu ani cítiť.
Nakoniec aj tí obyčajní predsa vedia, čo je bankrot. Keď sa zadĺžia viac ako je normálne, navštívia Centrum právnej pomoci a snažia sa oddĺžiť. Pritom je jasné, že môžu zabudnúť na rozvoj svojho blahobytu a krajší život. Každopádne, neustále zdražovanie štátneho dlhu je veľkým rizikom. Nikto netuší, aké a aké veľké krízy prídu.
Môže sa Robert Fico aj na kolomaž roztopiť, ale je objektívnym faktom, že Matovičova, Hegerova či Ódorova vláda musela vzdorovať extrémne zložitej pandemickej kríze a úvodu ruskej invázie proti Ukrajine. Pandémia bola globálna, dotýkala sa všetkého a nikto s ňou nemal skúsenosti. Aj vojna bola šokom. Začala sa tuto za rohom a európske vlády už sedem desaťročí takéto starosti nepoznali.
Gréci spod Tatier
Úroky na dlhu boli vtedy výrazne nižšie ako tie dnešné a budúce. Vie niekto z Takáčovej desiatky opýtaných, koľko stoja ročne len úroky z dlhu? Presne tadiaľ vyletia komínom „do luftu“ slušnejšie dôchodky pre viac ďalších generácií.
A spomenú si dotyční na to, ako kedysi v roku 2008 kolektívne nenávideli lenivých Grékov? Teraz budeme „grékmi“ my – akurát bez mora, ostrovov a slávnej histórie. Oravským hradom nenahradíme príjmy z antických pamiatok a Zemplínska Šírava je tiež iná káva ako Santorini a Kréta.
Takéto časy nás čakajú. Chvíľu budú fungovať čachre s číslami a potom to fungovať prestane. Nakoniec ten pád možno budeme aj počuť, podobne ako šialenú búrku s odletenými strechami.
