Rozhodne sa v Bruseli: Slovensko môže prísť o miliardy, Nemci tlačia na šetrenie
Na samite Európskej únie sa rokuje o biliónovom rozpočte a prerozdelení peňazí medzi bohaté a chudobnejšie štáty. Hrá sa o budúcnosť eurofondov aj našich daní. Nové dane alebo menej peňazí pre nás. Alebo ešte ďalšia možnosť – budeme prispievať viac a doplatíme na to menšou podporou pre poľnohospodárov či pre budovanie nových ciest. To sú v skratke možnosti, o ktorých sa dnes na samite Európskej únie bude rokovať možno až do zajtrajšieho večera.
Európa sa nevie dohodnúť na gigantickom novom rozpočte. Má mať astronomickú výšku až okolo dvoch biliónov eur, ale pravdepodobne to bude menej. Pre predstavu, ak by ho financoval najbohatší muž planéty Elon Musk, potrebovali by sme celý jeho majetok. No ani to by nestačilo – bolo by treba to vynásobiť ešte dvomi. Slovenský štátny rozpočet má výšku výdavkov zhruba 30 miliárd eur.
Nemci chcú šetriť, my chceme viac peňazí
Niektorí to označujú za vojnu medzi dvoma tábormi. Ten prvý sú čistí prispievatelia, teda krajiny, ktoré dávajú do rozpočtu EÚ viac, ako z neho dostávajú. Sem patria najbohatšie štáty Únie ako Nemecko, Holandsko či severské krajiny. Tie chcú šetriť. Druhý tábor by sa dal označiť ako krajiny, ktoré dostávajú z európskeho rozpočtu viac ako doň prispievajú. Sem patríme aj my – vrátane ďalších 16 „chudobnejších” štátov Únie.
Do toho všetkého vstupuje Írsko, v súčasnosti predsedajúca krajina EÚ. Rozpočet chce zoškrtať o 159 miliárd eur, čiže asi o 8 percent. V slovenských podmienkach by sme to mohli nazvať snahou o konsolidáciu. No írsky návrh nemá podporu u nikoho, ani u „šetriacich” ani u „nás”, ktorí viac čerpáme, ako prispievame. V hre je tak aj nová „európska daň”, ktorú by sme platili všetci, hoci jej podoba ešte nie je známa.
No Nemecko a päť spojencov, všetci čistí prispievatelia, odmietli najnovší írsky návrh týkajúci sa budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ a požadujú úroveň výdavkov, ktorú je možné „realisticky financovať”.
Samit sa možno odloží
„Je neprijateľné, aby súčasný rámec ešte viac prehlboval nesprávny prístup k asymetrickým škrtom, ktoré neprimerane zaťažujú strategické priority EÚ,” uvádza sa v liste adresovanom kabinetu Antónia Costu, predsedu Európskej rady. Jeho funkcia sa kedysi nazývala aj „európsky prezident”. Costa predsedá všetkým samitom EÚ a je hlavným človekom, na ktorého sa upínajú oči, keď sa hľadá kompromis.
No kompromis je zatiaľ v nedohľadne a svedčí o tom už len fakt, že samit je tentoraz dvojdňový – čo sa historicky stávalo vždy, keď bolo vopred jasné, že hľadanie dohody bude náročné. Často sa stalo, že k dohode v zásade neprišlo. To sa môže stať aj teraz.
Na samite sa bude hovoriť aj o rozširovaní Európskej únie. Prvým kandidátom je Čierna Hora, ktorá sa má stať členom už budúci rok. Táto pobrežná krajina a bývalá časť Juhoslávie obývaná len asi 600-tisíc ľuďmi by tak zmenila európsku dvadsaťsedmičku na opäť 28-čku. Po odchode Spojeného kráľovstva. No aj Briti uvažujú o tom, že sa napriek brexitu opäť pripoja k EÚ, informuje Guardian.
Samit EÚ napokon môže dopadnúť aj úplne inak než len bojom o nový rozpočet. Podľa návrhu záverov, s ktorými sa oboznámil portál Politico, vlády zmiernili svoj záväzok dosiahnuť dohodu do decembra. Costa chce dosiahnuť dohodu skôr ako séria dôležitých volieb v roku 2027 skomplikuje rokovania. Voľby sa blížia v Španielsku či vo Francúzsku.
Ukrajina aj drahý benzín
Druhý deň samitu sa začne témou Ukrajiny a očakávaným vystúpením prezidenta Volodymyra Zelenského. Vyhlásenia o európskej solidarite sú takmer isté. Zaujímavejšou otázkou je, čo sú lídri skutočne pripravení viac pomôcť nášmu susedovi. Špeciálne v čase, keď sami zápasia o rozpočet, hovoria o nových daniach a navyše, pomaly sa bude musieť splácať obrovský Plán obnovy v miliardách a miliardách eur.
Riešiť sa budú aj stúpajúce ceny pohonných hmôt. Od začiatku vojny proti Iránu vo februári navrhla Európska komisia mnoho opatrení na boj proti rastúcim cenám energie, z ktorých väčšina má za cieľ povzbudiť členské štáty EÚ k zníženiu dopytu po energiách a umožniť mimoriadne zníženie daní z energie. Vzhľadom na to, že energetická kríza pretrváva, vlády členských štátov EÚ hľadajú ďalšiu podporu – avšak bez toho, aby sa zadlžili.
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová na zasadnutí Európskej rady predstaví niektoré možnosti, ako predĺžiť dočasnú štátnu pomoc pre odvetvia ťažkého priemyslu, ktoré zápasia s prudko rastúcimi cenami. Lídri EÚ tiež očakávajú od Komisie usmernenia, ako obnoviť stratenú kapacitu rafinérií v EÚ, ktorá klesá od roku 2009, informuje portál Euronews.
Odhadnúť čas, kedy sa samit skončí, aj jeho výsledky, je nemožné, ale rokovania potrvajú určite aj v piatok.
