Kamion priamo na promenáde? Štát obhajuje predĺžený nájom pre dcéry poslanca Smeru
V Bratislave sa rozhorel spor o budúcu podobu brehov Dunaja. Objavujú sa obavy zo zakonzervovania doterajšieho stavu na úkor nového oddychového a športového priestoru pre ľudí. Štátna spoločnosť Verejné prístavy už v septembri umožnila ďalšie dlhodobé užívanie prístavných polôh pri Dunaji v lukratívnej časti Bratislavy súkromnej firme Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava (SPaP-LOD), a to bez súťaže. Obavy u primátora Bratislavy Matúša Valla vyvolala aj nedávna zmena legislatívy o vnútrozemskej plavbe.
Desiatku prístavných polôh na oboch brehoch Dunaja môže využívať firma SPaP-LOD dcér poslanca Smeru Dušana Muňka. Nájomné zmluvy trvajú päť rokov od účinnosti, no spoločnosť má právo predĺžiť ich na dvojnásobok.
Štátne Verejné prístavy tvrdia, že im pravidlá umožňujú uzatvorenie zmluvy aj bez vyhlásenia súťaže – s vlastníkom prístavnej infraštruktúry za predpokladu jej odplatného prevodu do vlastníctva Verejných prístavov. Podľa vlastných slov to považovali za optimálne riešenie, lebo im to umožnilo majetkovo usporiadať vzťahy so súkromnou spoločnosťou. „Majetok, ktorý sme nadobudli od SPaP-LOD, je súčasťou zimného prístavu, ktorý má v budúcnosti prejsť zmenou funkčného využívania na občiansku vybavenosť a bývanie,“ uviedla firma. Rovnako mali postupovať aj pri iných užívateľoch prístavných polôh.
Právnik a expert na verejné obstarávanie Miroslav Cák v postupe problém nevidí, keďže ide o nakladanie s majetkom štátu, štát by však mal dodržať základné princípy. „Dohodnuté obchodné podmienky by mali byť pre štát ekonomicky výhodné. Ak neboli výhodné, ide o nakladanie s majetkom v rozpore so starostlivosťou poctivého hospodára,“ komentuje.
Správca dotknutej promenády Eurovea sa sťažoval, že pribudol pontón na mieste, ktoré bolo dovtedy fyzicky voľné, a domnieval sa, že sa ráta aj s ďalšími polohami vrátane miesta pred schodmi pri soche Milana Rastislava Štefánika. Verejné prístavy odkazujú, že rozsah aktivít súkromného lodného dopravcu sa po právnej stránke nijako nezmenil. Všetky prístavné polohy sú podľa nich historicky legálnou súčasťou vymedzeného územia verejných prístavov a nemajú nastať stavebné ani iné zásahy do priľahlého nábrežia. Rezort dopravy uviedol, že ide o prístavné polohy schválené ešte v roku 2019 a v minulosti s nimi malo súhlasiť i dotknuté nákupné centrum.
Novela zákona o vnútrozemskej plavbe rozšírila znenie tak, že ministerstvo dopravy môže bez povinnosti prerokovania so samosprávou vymedzovať alebo meniť územia verejného prístavu – na strategické prístavné činnosti, rozvojové účely alebo podnikanie. Ministerstvo tvrdí, že vnútorné členenie nemá vplyv na to, čo už bolo prejdené so samosprávou, a cieľom je presnejšie zodpovedať skutočnej funkčnej štruktúre. Mesto podľa rezortu nikdy nemalo kompetenciu rozhodovať o tom, ktorá časť územia bude určená na strategické prístavné činnosti a ktorá na rozvoj alebo podnikanie. Vymedzovanie územia má naďalej prebiehať po diskusii so samosprávou a pre funkčné využitie má byť kľúčový územný plán obce.
Cák vníma zmeny ako analógiu k regulačnému plánu zo stavebnej legislatívy, kde môžu v regulovanom území vzniknúť regulované podzóny. „Legislatívne by ale bolo potrebné vymedziť, čo je to strategická prístavná činnosť, aby to nebola svojvôľa,“ opisuje nedostatky. Rozhodnutie jednej inštitúcie je z jeho pohľadu ústavne v poriadku len za dvoch podmienok: štát dostatočne odôvodňuje existenciu takýchto podzón a funguje procedúra možného preskúmania rozhodnutia v správnom súdnictve.
Hlavné mesto sa netají ambíciou účasti na rozhodnutiach, ktoré menia charakter verejných priestorov. „Kotvenie výletných lodí a na to naviazaná doprava a zásobovanie zásadne menia charakter tohto pokojného miesta, s čím nemôžeme súhlasiť. Okrem toho takéto zámery ohrozujú povodňovú bezpečnosť Bratislavy,“ odkázal hovorca magistrátu Peter Bubla. Mestský poslanec Pavol Škápik dodáva, že prístavné zóny priamo susedia s rozvíjajúcim sa centrom a namiesto otvárania rieky ľuďom hrozí zakonzervovanie brehov účelovými prevádzkami a nákladnou logistikou priamo na promenádach. Rovnaké riziko vidí aj na pravom brehu pri Starom Lide.
Mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie, v ktorom štátu odkázalo, aby sa bez vzájomného rokovania neosádzali ďalšie pontóny medzi Starým mostom a Apollom, aby sa prehodnotili súčasné prístavné polohy a zrušili tie, ktoré zavadzajú peším, cyklistom, ohrozujú vodákov alebo tienia výhľadom na panorámu mesta. Magistrát tiež volá po obnovení pracovnej skupiny, ktorá vznikla ešte za ministra Andreja Doležala a mala riešiť rozvoj verejného prístavu.
