Európska únia čelí historickému obchodnému deficitu
Európska únia stráca postavenie globálnej exportnej veľmoci. Zatiaľ čo ešte donedávna bola suverénnym čistým exportérom, dnes sa obchodná bilancia obracia v jej neprospech. Predbežné augustové údaje európskeho štatistického úradu Eurostat ukázali, že Únia vrátane eurozóny skončila v deficite a v červených číslach sa nachádza od začiatku roka.
Obchodná bilancia predstavuje rozdiel medzi vývozom a dovozom tovaru. Ak štát alebo zoskupenie predá viac, než nakúpi, vytvára prebytok. Ak viac nakúpi, dostáva sa do deficitu. Do tejto situácie sa teraz prepadáva celý starý kontinent. Ide výlučne o obchod s krajinami mimo EÚ, obchod v rámci európskej rodiny sa do bilancie nepočíta.
Augustové čísla priniesli výrazný obrat
Eurozóna, teda 21 krajín s eurom vrátane Slovenska, mala v auguste deficit 16,1 miliardy eur. V júli pritom vykázala prebytok 10,7 miliardy eur. Širšia Európska únia, všetkých 27 krajín, skončila v auguste v mínuse 25,2 miliardy eur, kým v júli mala prebytok 4,0 miliardy eur.
Hlavným dôvodom je, že dovoz rastie rýchlejšie ako vývoz. Oproti augustu 2025 vzrástol vývoz EÚ do sveta o 9,4 percenta, dovoz však o 18,2 percenta. Jeden slabší mesiac by nemusel nič znamenať, no od januára do augusta má EÚ deficit 46,1 miliardy eur, zatiaľ čo za rovnaké obdobie vlani mala prebytok 76,4 miliardy eur. Rozdiel je vyše 120 miliárd eur. Eurozóna je od januára v mínuse 5,4 miliardy eur, vlani mala prebytok 90,9 miliardy eur.
Stroje, vozidlá a energie
Najväčšiu zmenu priniesli stroje a vozidlá. Do tejto kategórie štatistika zaraďuje aj elektroniku, počítače a telekomunikačnú techniku. Je to zároveň najväčšia vývozná položka únie, ktorá do sveta vyviezla tovar za 77,3 miliardy eur, teda zhruba 38 percent všetkého vývozu.
V auguste 2025 mala EÚ v tejto kategórii prebytok 7,3 miliardy eur, v auguste 2026 už deficit 2,5 miliardy eur. Vývoz pritom nepoklesol, vzrástol o 7,7 percenta. Dovoz však vzrástol o 23,8 percenta na 79,8 miliardy eur. Únia teda nepredáva menej, kupuje však výrazne viac.
Druhou veľkou zmenou sú energie. Európa väčšinu energií dováža, deficit tu mala aj vlani. Za rok sa však zväčšil z 24,3 na 31,4 miliardy eur. Dovoz energií vzrástol o 31,2 percenta na 44,9 miliardy eur. Údaje sú v eurách, nie v tonách či litroch, Eurostat preto nerozlišuje, či Únia nakúpila viac energií, alebo len zdraželi.
Drahšia energia a čínska konkurencia
Eurostat v správe príčiny neuvádza. Analytici však opakovane spomínajú dve vysvetlenia. Prvým je drahšia energia, keďže ceny ropy a plynu stúpli pre vojnu na Blízkom východe. Spotrebiteľské ceny energií v eurozóne medziročne vzrástli v auguste o 14,3 percenta a v septembri o 18,8 percenta. Novú vlnu inflácie v Európe spája s Blízkym východom aj agentúra Bloomberg.
Druhým faktorom je Čína. Deficit EÚ s Čínou rastie rekordným tempom, zhruba 1,15 miliardy dolárov denne. Čínske továrne vyrábajú viac, než dokáže pohltiť domáci trh, a tovar často smeruje do Európy za nižšie ceny než od európskych firiem. Nemecko napríklad nakupuje z Číny viac špičkových strojov, než tam predáva, pričom dlhé roky to bolo naopak.
Najlepšie je to vidno na autách. Európske združenie výrobcov áut ACEA uvádza, že dovoz áut do EÚ v prvom polroku 2026 vzrástol o 15,6 percenta na 40,7 miliardy eur. Vývoz klesol o 12 percent na 69,4 miliardy eur. Počet áut dovezených z Číny stúpol o 52,8 percenta na viac než 708-tisíc.
Brusel preveruje dovoz
Európska komisia podľa Bloombergu preveruje, či v odvetviach vrátane strojov a chemikálií nenastal náhly nárast dovozu. Ak by sa potvrdil, mohla by zaviesť kvóty. Na tento postup tlačí aj Nemecko.
