Chceme automechanika s praxou, no do vlády pustíme amatérov. Prečo nám stačí tak málo?
Namiesto moderných škôl či dostavaných diaľnic máme 30-metrové stožiare, vlajky na štátnych budovách a moralizovanie z politických kazateľníc. Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť, zároveň však stále plní funkciu morálneho divadla. V podcaste Bez obalu o tom hovorí sociológ Dominik Želinský.
Podľa neho kríza legitimity demokratických systémov nezasahuje len Slovensko, ale celú západnú politiku. Vzniká dojem, že politika nereprezentuje záujmy voličov, ale oligarchov. Ľudia volia Roberta Fica, lebo ponuka je obmedzená a majú pocit, že opozícia nezastupuje ich záujmy alebo nedokázala svoje schopnosti pri vládnutí. Fico pre nich predstavuje nutné minimum schopného politika.
Politický boj sa podľa Želinského presunul na sociálne siete do takzvanej okulárnej politiky, kde politici bojujú o pozornosť podobne ako influenceri. Reálne projekty sú nahrádzané zábavou a rozprávkami. Ako príklad uvádza organizovanie boxerských zápasov v priestoroch Slovenskej národnej galérie či prelietavajúceho orla pri otváraní diaľnice.
Moralizácia opozície je podľa sociológa dôsledkom deficitu politickej moci. Keď dlhodobo nemáme podiel na moci a nemôžeme nič reálne spraviť, nahrádzame moc moralizáciou. Vytvára to však elitársky dojem, že politika je len súbojom dobrých a zlých.
Igora Matoviča označuje za najcharizmatickejšieho politika v našom priestore. Je podľa neho fantasticky efektívny marketér, ktorý dokáže manipulovať verejnou pozornosťou a na seba viaže voličský segment pracujúcich ľudí sklamaných zo Smeru.
Na otázku, či je debilizácia slovenskej politiky jednosmerná diaľnica bez návratu, Želinský odpovedá, že to bude závisieť od vonkajších okolností. Dnešná politika je podľa neho aj výsledkom covidu, vojny na Ukrajine a geopolitiky. Na veľkú systémovosť alebo integráciu na politickom spektre sa v tejto chvíli dá len ťažko čakať.
