Prvá fotografia Zeme z vesmíru má 80 rokov
Prvá fotografia Zeme z vesmíru vznikla 24. októbra 1946. Zhotovili ju z výšky 105 kilometrov pomocou 35-milimetrovej kamery upevnenej na vrchu upravenej balistickej rakety V-2. Raketa odštartovala z americkej základne White Sands a išlo o ôsmy úspešný americký vesmírny let.
Na historickom čiernobielom zábere je zreteľne viditeľné zakrivenie Zeme. Vynikne aj vrstva oblačnosti nad zemským povrchom, konkrétne nad oblasťou amerického juhozápadu.
Vedecký a vojenský význam záberu
Vedecký prínos fotografie bol prelomový. Vôbec prvýkrát v praxi preukázala potenciál pre meteorológiu, pozorovanie počasia z veľkých výšok a orbitálny prieskum, čo dovtedy nebolo predstaviteľné.
Úspech vyvolal ohlas aj v Sovietskom zväze. Vizuálny dôkaz amerických raketových kapacít vo vysokých výškach utvrdil sovietske velenie v nevyhnutnosti urýchliť vlastný strategický raketový vývoj, čo prispelo k rozpútaniu studenej vojny a blížiacich sa vesmírnych pretekov.
Dozvuky druhej svetovej vojny
Použitá raketa priamo vychádza z rakety V-2 vyvinutej Nemcami počas druhej svetovej vojny. Táto raketa sa stala základom aj pre ďalšie modely vesmírnych nosičov vyvíjaných v USA.
Na samotnom programe priamo pracovali nemeckí vedci, ktorí do Spojených štátov prišli v rámci operácie Paperclip a neskôr prešli priamo pod vesmírnu agentúru NASA. Najznámejším príkladom z tejto skupiny výskumníkov je Wernher von Braun, konštruktér rakety Saturn V, vďaka ktorej sa neskôr podarilo americkým astronautom úspešne pristáť na Mesiaci.
Prvá československá družica odštartovala v rovnaký deň
V rovnaký dátum, teda 24. októbra, odštartovala aj prvá československá družica Magion 1. Tento historický let sa uskutočnil v roku 1978, keď ju do vesmíru vyniesla nosná raketa Kozmos-3M. Štart prebehol zo sovietskeho kozmodrómu Pleseck, pričom Magion 1 letel na obežnú dráhu ako súčasť programu Interkozmos spoločne s väčšou materskou družicou Interkozmos 18. Od nej sa po troch týždňoch na orbite úspešne osamostatnil.
Družica Magion 1 mala tvar kompaktného kvádra s rozmermi 30 × 30 × 16 centimetrov a celkovú hmotnosť len 15 kilogramov. Jej hlavným vedeckým účelom bol výskum zemskej magnetosféry a ionosféry, pričom prístroje sa zamerali predovšetkým na meranie vlastností plazmy a nízkofrekvenčných elektromagnetických vĺn.
Na jej vývoji a samotnej konštrukcii sa podieľal Geofyzikálny ústav Československej akadémie vied (ČSAV). Hoci mala byť funkčná len relatívne krátku dobu, nakoniec úspešne fungovala takmer tri roky. Svoju púť ukončila 10. septembra 1981, keď zostúpila späť do hustých vrstiev zemskej atmosféry a zanikla.
