Blanár rokuje v Moskve, spojenci sú znepokojení
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár cestuje do Moskvy bez európskeho poverenia. Podľa Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky tým Slovensko pomáha kremeľským záujmom a posilňuje ruský vplyv. Pre spojencov v EÚ a NATO je to podľa neho jasný signál, že sa na Slovensko v časoch najväčšej krízy nedá spoľahnúť.
Rokovania o Ukrajine a úloha USA
Havlíček upozorňuje, že Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa vysielajú do Kremľa signál, že s Washingtonom sa dá vždy dohodnúť. Ide o kontrast oproti Európskej únii, ktorá v rovnakom čase sprísnila sankčný zoznam o 1600 nových mien a subjektov. Trump podľa neho využíva takzvanú dieselovú dohodu s Ruskom pred americkými medzivoľbami.
USA podľa Havlíčka obmedzovali Ukrajine spravodajské dáta a spomalili Starlink zo 450 na 160 dronov, čo nebola technická porucha, ale politické rozhodnutie. Európa nedisponuje takou satelitnou sieťou ani spravodajskými kapacitami, aby dokázala USA plnohodnotne nahradiť.
Kremeľ hrá o čas
Rusko sa podľa Havlíčka nikam neponáhľa a pripravuje sa na zimné útoky na ukrajinskú energetickú a kritickú infraštruktúru. Kremeľ vyčkáva na kľúčové momenty v USA aj v Európe, pričom mimoriadne dôležité budú májové prezidentské voľby vo Francúzsku. Ruská strana je presvedčená, že momentálne drží karty v rukách a ekonomicky dokáže na vojnovom pôdoryse fungovať ešte dlhý čas.
Európa zakladá vyjednávací tím
Európska únia zakladá špeciálnu skupinu vyjednávačov, v ktorej majú pôsobiť fínsky prezident Stubb, dánska premiérka Frederiksenová, nórsky premiér Støre, talianska premiérka Meloniová a český prezident Pavel. Podľa Havlíčka ide o formát, ktorý Európa nevyhnutne potrebuje, keďže si nemôže dovoliť nechať o svojej bezpečnosti rozhodovať iných.
Slovensko na opačnom póle
Slovensko dnes podľa Havlíčka stojí na politickom spektre úplne na opačnom póle a medzi európskymi spojencami požíva najnižšiu úroveň dôveryhodnosti. Pripomína výroky premiéra Roberta Fica, že nebude rešpektovať záväzky v rámci NATO v podobe článku 5 o kolektívnej obrane. Prezident Peter Pellegrini sa voči týmto vyhláseniam vymedzil a označil ich za zásadné a z určitého pohľadu až zrádne. Cesty Fica či Blanára do Moskvy však podľa Havlíčka podkopávajú jednotu spojencov.
Riziko ruského vplyvu v Bratislave
Kremeľ si podľa Havlíčka po posunoch v Budapešti, kde došlo k vyhosteniu viacerých ruských diplomatov, hľadá nových spojencov. V Európe sa orientuje na slovenského premiéra Roberta Fica a bulharského prezidenta Rumena Radeva. Európske štáty však majú mechanizmy, ako pohyb ruských diplomatov obmedziť, napríklad notifikačné povinnosti pri prechode národných hraníc v rámci schengenského priestoru.
Výhľad na najbližšie týždne
Havlíček očakáva skôr prehlbovanie eskalácie. Kremeľ bude podľa neho ochotný sadnúť si k reálnym vyjednávaniam najskôr na jar budúceho roka.
