Izrael hlasuje v najdôležitejších voľbách za desaťročia
Izraelčania prichádzajú k urnám v prvých voľbách od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Hlasovanie sa koná v čase, keď spoločnosťou otriasa predlžujúca sa vojna v Pásme Gazy, nedoriešené vojenské konfrontácie s Iránom a rastúce napätie na Západnom brehu. Podľa analytikov nejde o bežný politický cyklus – hlasovanie je akýmsi referendom o tom, ako zaistiť bezpečnosť krajiny v regióne, kde Izrael obklopuje viacero nepriateľov od Hamasu cez Irán až po libanonský Hizballáh.
Hlavnou témou kampane nie je ekonomika, ale národná bezpečnosť a vyčerpávajúca vojna v Pásme Gazy, ktorá krajinu izoluje aj na medzinárodnej scéne. Spoločnosť je po viac ako dvoch rokoch bojov na viacerých frontoch vyčerpaná. Hlasuje sa však aj o vnútornom nastavení štátu – súčasná vláda sa dlhodobo snaží oklieštiť právomoci najvyššieho súdu a zmeniť podobu demokratických inštitúcií. Zásadným vnútropolitickým sporom je tiež výnimka z povinnej vojenskej služby pre ultraortodoxných židov, ktorá v čase masových mobilizácií a strát na životoch vyvoláva ostrý hnev u sekulárnejších rodín.
Súboj o politické prežitie
Premiér Benjamin Netanjahu hrá o politické prežitie aj slobodu pred súdom, keďže stále prebieha jeho súdny proces pre obvinenia z korupcie. Napriek tomu, že k najkrvavejšiemu dňu v histórii Izraela došlo za jeho úradovania, Netanjahu v kampani tvrdí, že len on má medzinárodné kontakty a skúsenosti na ochranu štátu. Zodpovednosť za 7. október systematicky presúva na bezpečnostné zložky. Oporu nachádza v radikálnej pravici a ultraortodoxných stranách, ktoré naďalej odmietajú nástup náboženských študentov do povinnej vojenskej služby.
Proti nemu stojí bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eizenkot, politický nováčik, ktorý sa profiluje ako Netanjahuov absolútny protiklad, čomu zodpovedá aj názov jeho novej strany Jašar (Poctivosť). Voličov oslovuje z pozície bezpečnostného experta s obrovskou osobnou obetou – vo vojne v Gaze v roku 2024 prišiel o syna aj dvoch synovcov. Sľubuje vyšetrenie bezpečnostných zlyhaní aj návrat k inštitucionálnej dôveryhodnosti.
Prieskumy a matematika 120 kresiel
Dáta ukazujú, že Netanjahuov Likud spolu so súčasnými spojencami pravdepodobne stratí v Knesete väčšinu. Črtá sa jasná protinetanjahuovská vlna, no jej zloženie do funkčnej vládnej koalície komplikuje matematika 120-členného parlamentu. Opozičné hlasy sa delia na židovské strany vedené Eizenkotom a politické subjekty zastupujúce palestínskych občanov Izraela. Samotný Eizenkotov blok väčšinu takmer určite nedosiahne.
Arabské strany vylučujú, že by do koalície so židovskými stranami priamo vstúpili. Naznačili však kompromis: za určitých okolností by boli ochotné ticho podporovať menšinovú vládu, len aby odstavili Netanjahuov radikálny kabinet. Kľúč k zloženiu vlády nakoniec môžu držať dve malé strany, ktoré balansujú na 3,25-percentnom prahu zvoliteľnosti – krajne pravicová formácia Amča Jisrael bývalého generála Ofera Wintera a pravicová sionistická strana Rezervisti, ktorá trvá na plošnej brannej povinnosti a odmieta vládnuť s ultraortodoxnými stranami aj akúkoľvek vládu závislú od arabských hlasov.
Gaza a budúcnosť bezpečnosti
Konflikt v Gaze je v týchto voľbách prítomný na každom kroku a určuje izraelskú zahraničnú aj domácu politiku. Časť Netanjahuových vládnych spojencov tlačí na extrémnu líniu – otvorene volajú po rozširovaní židovských osád na Západnom brehu a z ich radov znejú aj výzvy na etnické čistky či masové vysídľovanie na palestínskych územiach. Opozičný prúd naopak varuje pred narastajúcou medzinárodnou izoláciou Izraela, prísnejšími sankciami a vyčerpaním armády v nekončiacich vojnách bez politického plánu na deň „potom“.
Pre voliča je tak na stole otázka, akým spôsobom Izrael zaistí svoju fyzickú existenciu. Tieto voľby rozhodnú o tom, či si Izraelčania vyberú doterajší kurz permanentnej konfrontácie opretý o krajnú pravicu, alebo pokus o reštart vzťahov so spojencami pod vedením bývalého šéfa armády Eizenkota.
Kedy budú známe výsledky
Kneset má 120 kresiel, pričom poslanci sú volení prostredníctvom systému pomerného zastúpenia. Žiadna strana doteraz nezískala väčšinu 61 kresiel, a preto Izrael vždy vládli koalície. Po zverejnení výsledkov prezident vyzve stranu s najväčším počtom kresiel, aby sa pokúsila dohodnúť na vytvorení vládnej koalície. Výsledky exit pollov sa zverejňujú o 22:00 izraelského času (21:00 nášho času) a prvé údaje o počte hlasov sa zvyčajne objavujú v skorých ranných hodinách.
